Jedno slovenské príslovie hovorí, že „Hovoriť striebro, mlčať je zlato“.
Zaiste toto príslovie platí pre mnohé oblasti spoločenského života, aj keď ho nemôžeme absolutizovať všade. Pretože, ak sa niekto nechá zvoliť trebárs za krajského poslanca a potom nasledujúce štyri roky na rokovaní zastupiteľstva ani raz neprehovorí, nepredloží žiaden pozmeňovací návrh, ani raz sa nezapojí do diskusie, ba dokonca nemá ani jednu faktickú poznámku na vystupujúcich v diskusii, tak potom právom vyvstáva otázka, na čo tam vôbec išiel? Veď bez toho, aby prehovoril, len ťažko totiž môže obhajovať svoj volebný program, ktorý sľúbil svojim voličom.
A takých poslancov v minulom funkčnom období v Prešovskom krajskom parlamente bola hrubým odhadom možno jedna tretina, náš humenský región nevynímajúc.
A tak sa potom stalo, že poslanci, ktorí sľúbili v Humennom zriadiť Dom Rusínov a mali v zastupiteľstve väčšinu, teda svoj sľub daný voličom mohli zrealizovať, nielenže ho nezriadili, ale zaryto mlčali aj vtedy, keď nám rušili Vihorlatské osvetové stredisko v Humennom. Mlčali aj vtedy, keď sa rozpredával náš spoločný majetok a pritom, to vládnuca strana nemala vôbec vo svojom programe. A samozrejme prakticky všetci poslanci hlásiaci sa k nemenovanej ľavicovej strane mlčali aj, keď sa predával školský internát pri Lidli, ktorý mohol slúžiť na byty pre mladé rodiny, resp. ako nejaké sociálne zriadenie, pretože existujúce sú preplnené.
Preto, aj keď príslovie „Hovoriť striebro, mlčať je zlato“, nás vystríha pred neuvážene vyslovenými slovami, ukazuje sa, že jeho platnosť napríklad v politike nie vždy je absolútna. Pracovným nástrojom politika je totiž jeho jazyk, keď ho však nepoužíva, znamená to, že nepracuje.
A to platí aj pre rokovania nášho krajského parlamentu. Akosi sa mi nezdá, že premlčať celé štyri roky, je to pravé orechové.
PhDr. Ivan Hopta, CSc.
poslanec Prešovského samosprávneho kraja
Tento text je súčasťou „Úvahy a komentáre“, nie je redakčným obsahom.
