Mesto SNINA

Snina (216 m n. m.) sa nachádza v najvýchodnejšom cípe Slovenska, v Prešovskom kraji Leží na sútoku riek Cirocha a Pčolinka. Z juhu je ohraničené Vihorlatskými vrchmi, z východu Bukovskými vrchmi, zo severu Nízkymi Beskydmi a na západe sa otvára do Cirošskej doliny.

Je východiskom do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat, ktorá je sopečného pôvodu a do Národného parku Poloniny, ktorý je od roku 1993 spolu s priľahlými územiami Ukrajiny a Poľska súčasťou medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty vyhlásenej organizáciou UNESCO na ochranu pralesovitých spoločenstiev.
Na východe susedí územie okresu s Ukrajinou, na severe s Poľskom, na západe s okresom Humenné a na juhu s okresom Sobrance. Katastrálne územie Sniny je o rozlohe 5861 ha.

Snina je hospodárskym a správnym centrom regiónu, v ktorom spolu s ďalšími 33 obcami žije na rozlohe 80 503 ha vyše 40 000 obyvateľov. Samotné mesto má podľa posledného sčítania 21 325 obyvateľov.

V meste pribúdajú nové zariadenia cestovného ruchu, skvalitňuje a rozširuje sa ponuka ubytovania, stravovania aj možnosti kultúrneho a športového vyžitia návštevníkov mesta a jeho okolia. Vzhľadom na svoju odľahlú polohu mimo hlavných urbanizačných a rozvojových osí a bez výrazných predpokladov surovinovej základne sa nedá predpokladať významný hospodársky rast v oblasti priemyslu.
Región však v rámci Slovenska zaujíma veľmi významné postavenie v oblasti prírodného bohatstva.
Okrem prírodných a kultúrnych pamiatok sa tu nachádza tiež vodárenská nádrž Starina zásobujúca veľkú časť Košického a Prešovského kraja.
Prírodné bohatstvo a kvalitné, pomerne nenarušené životné prostredie, je pre mesto aj celý región veľkým potenciálom pre rozvoj rekreácie a cestovného ruchu.

Charakteristika mesta SNINA

Z archeologických nálezov možno predpokladať, že v údolí rieky Cirocha žili ľudia už v staršej dobe kamennej. Od roku 1321 až do roku 1684 vládol v Snine rod Drugethovcov zo Salerma pri Neapole, Neskôr sa majiteľkou sninského panstva stala vnučka Žigmunda Drugetha – Terézia van Dernáthová. V roku 1781 dala v Snine postaviť murovaný kaštieľ.
Po smrti Terézie v roku 1799 predali jej piati synovia celý majetok, aj s ešte nedokončeným kaštieľom, podnikateľovi z Gemera – Jozefovi Rhollovi.

 

Kaštieľ bol postavený v klasicistickom štýle. Kedysi ho obkolesoval nádherný park z množstvom exotických stromov, rastlín a porastov importovaných z Holandska. Takto vyzeral Sninský kaštieľ pred rekonštrukciou. (FOTO: ©Ľuboš Ondovčin)

Na jeho nádvorí sa nachádza studňa so železnou sochou Herkulesa, ktorá je dodnes nepísaným symbolom mesta. Rhollovi potomkovia zveľaďovali tento kraj až do roku 1857. Za tento krátky čas sa postarali o vybudovanie železiarne v roku 1809 v Rozefovej doline a v r. 1841 aj zlievarne, v ktorej bola spomínaná socha Herkulesa uliata.

Socha legendárneho Herkulesa. Foto: ©Ľuboš Ondovčin

 

Od roku 1839 sa štyrikrát ročne konali v Snine tradičné jarmoky, ktoré znamenali rozvoj obchodu a remesiel. V čase hospodárskej krízy v roku 1873 železiarne úplne zanikli a život obyvateľov Sniny a okolia sa rapídne zhoršil. Nastalo hromadné sťahovanie do USA, Kanady a západnej Európy. V roku 1876 sa Snina stala sídlom 10. okresu Zemplínskej župy.

Kultúrno – historické dedičstvo

K pozoruhodným prejavom architektonickej tvorby v okrese Snina patria starodávne drevené chrámy z konca 17. storočia, zvonice a zrubové domy.
Výskyt drevených objektov v tomto území nie je náhodný. Veľmi úzko súvisí s geografickým prostredím, ktorého hlavným faktorom je rozsiahle horstvo Karpatského oblúka bohatého na lesy.

V tomto prostredí sa v historickom vývoji formulovalo špecifické životné prostredie, z ktorého vyplynula aj špecifická kultúra ovplyvnená nielen materiálovými prírodnými podmienkami, ale aj kultúrnou atmosférou a skutočnosťou, že tento priestor bol vlastne styčným územím dvoch veľkých svetových kultúr – kultúry západorímskej a byzantskej.
Tu vznikli klenoty nášho ľudového staviteľstva, ktoré sú zachované a vyhlásené za národné kultúrne pamiatky. Medzi najznámejšie patria drevené kostolíky v obci Uličské Krivé, Topoli, Ruskom Potoku, Hrabovej Roztoke a Kalnej Roztoke. Sú skvostami ľudovej kultúry svetového významu.

Ide o kultové stavby východného štýlu. Zrubová konštrukcia týchto stavieb (bez jedného klinca) pozostáva z troch častí – babinca, hlavnej lode a oltárnej častí. Ako krytina sa zásadne používal šindeľ, často dekoratívne vyrezávaný. Tieto drevené chrámy majú bohatú interiérovú výzdobu. Jadro kostolíkov tvoria ikonostasy, ktoré spolu so zavesenými ikonami, ako celok tvoria mini galériu ľudového výtvarného umenia.
Napriek prekrásnej scenérií prírody, do ktorej zapadá historické dedičstvo predkov, život vo vidieckych sídlach nie je ľahký. Vyplýva hlavne z periferiálnosti územia, čo sa odráža najmä vo vzdialených vidieckych sídlach.

 

Mesto Snina
Ilustračné foto: Mesto Snina

Dostupnosť sídiel

V tejto oblasti je stav kritický hlavne zabezpečovaním spojenia autobusmi SAD do odľahlejších obcí okresu. Najvzdialenejšia obec od okresného mesta je Nová Sedlica vzdialená 52 km, ktorá sa nachádza na konci Uličskej doliny. Doprava obyvateľov okrajových oblastí tejto doliny, ako aj doliny Pčolinskej je problémová. Dôvodom sú riedke dopravné spojenia, ktoré sú krátené v dôsledku nerentabilnosti, teda nízkym počtom prepravovaných osôb v odľahlých oblastiach. O niečo lepšia dostupnosť je do obcí Ubľanskej doliny, ktoré sú na ceste smerom ku hraničnému priechodu Ubľa – Malý Berezný. Najlepšia dostupnosť v rámci okresu je v smere Humenné – Snina – Stakčín.

 

Vodná nádrž Starina

Najvýznamnejším zdrojom pitnej vody v okrese Snina je vodná nádrž (VN) Starina, vybudovaná na hornom toku rieky Cirochy v r. 1987 v celkovom objeme 59 800 000 metrov kubických vody. Jej celková plocha je 240 ha, výška hrádze 50m. Touto pitnou vodou sa zásobuje takmer celé východné Slovensko. V súvislosti s výskytom VN v okrese majú najmä okolité obce určité obmedzenia. Tieto obmedzenia súvisia s pásmom hygienickej ochrany.

Vodná nádrž Starina – foto: internet

V praktickom živote to znamená, že v tejto lokalite je sprísnený vstup na toto územie. Ďalej sú tu sprísnené podmienky hospodárenia. Cesta, ktorá vedie do Uličskej doliny, vedie popri vodárenskej nádrži a je potrebné realizovať také opatrenia, ktoré by odstránili prípadnú kontamináciu VN.
V okrese Snina je na verejný vodovod napojených iba 9 obcí, čo predstavuje 26,47 %. Sú to obce Belá n/Cir., (čiastočne) Dlhé n/Cir., Pichne, Snina, Stakčín, Strihovec, Zemplínske Hámre a čiastočne Ubľa a Ulič. Spomínané obce sú napojené buď na odber vody z hlavného vodovodného radu VN Starina, alebo majú vlastné zdroje. Na verejnú kanalizáciu sú napojené Snina, Stakčín a čiastočne Ulič.

Všetky tieto obce majú kanalizáciu vyústenú do vlastnej čistiarne odpadových vôd (ČOV). Ochranné pásma pri VN Starina nedovoľujú využiť nádrž pre účely cestovného ruchu, či plné obhospodarovanie lesov. Nehovoriac o problémoch s pitnou vodou.

V súčasnosti problematiku zásobovania pitnou vodou rieši odbor životného prostredia so starostami obcí. Ide hlavne o Ubľanskú dolinu. Najkritickejší stav je v obci Klenová, kde v letných mesiacoch klesá hladina pitnej vody v studniach v dôsledku poklesu spodných vôd. pretože v obci sa nenachádzajú žiadne prirodzené zdroje ani povrchovej ani podzemnej vody.

Zásobovanie pitnou vodou nie je doriešené v oblasti celej Ubľanskej a Uličskej doliny.

Ide o 22 obcí týchto dvoch dolín, ktoré nemajú vybudovaný vodovod. Problematika zásobovania pitnou vodou spojila starostov Ubľanskej doliny a vo februári 1997 založili združenie Mikroregión obcí Ubľanskej doliny so sídlom v obci Klenová. V rámci tohto združenia starostovia riešia problémy, ktoré sú spoločné pre všetky obce ich doliny, ako napríklad plynofikácia, doprava a pod.


Plynofikácia

Rodinné domy v okrajových častiach mesta sú napojené na zemný plyn. V ostatných obciach okresu vykurovanie objektov rodinných domov je lokálne s palivovou základňou uhlie a drevo. V súčasnosti sa plynofikácia realizuje v 5 obciach. Pri realizácii plynofikácie v jednotlivých obciach okresu, základná podmienka, ktorú si SPP kladie je ekonomická návratnosť, čo je nevyhovujúce pre obce s nízkym počtom obyvateľstva. Z dôvodu ochrany životného prostredia je potrebná plynofikácia všetkých obcí okresu. Na území okresu sa nachádzajú Národný park Poloniny, súčasť medzinárodnej biosférickej rezervácie. Do konca prvého polroka 1999 sa má spracovať plynofikačná štúdia Ubľanskej a Uličskej doliny.
Na základe požiadavky MH SR bola spracovaná štúdia plynofikácie propanom obce Ulič ako alternatívny zdroj tepla.


Poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo

Poľnohospodársky pôdny fond okresu Snina predstavuje výmeru 24 345 ha. Z tejto výmery zaberajú 18 422 ha trvalé trávne porasty a 5924 ha je ornej pôdy, čo predstavuje zornenie 24,33%.

Takmer celý okres je súčasťou flyšového pásma, ktoré je špecifické menej úrodnými pôdnymi druhmi a zvýšenými nárokmi na vstupy, resp. vklady pri obrábaní pôdy.
Efektívnosť čistej poľnohospodárskej výroby je v našich podmienkach stratová. Vyplýva z nízkej výnosovej úrovne a následne z limitovaných cien poľnohospodárskych produktov, čo môžeme do určitej miery pripísať i otázke sociálneho zmieru v spoločnosti. Len v prípade Agrifop, a.s., Stakčín, ktoré má rozsiahlu nepoľnohospodársku činnosť sa dosahuje plusová rentabilita. Hospodárenie v lesoch je stratové a štát musí na riadne hospodárenie poskytovať dotácie.

V roku 1996 bolo pre štátne organizácie poskytnutých 17,6 mil. Sk, v roku 1997 10,7 mil.. Urbárskym a podobným spoločenstvám bolo zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa poskytnutých v roku 1996 7,121 mil. Sk, v roku 1997 7,889 mil. Sk. Na rok 1998 je požiadavka na prostriedky zo Štátneho fondu zveľaďovania lesa ešte vyššia ako v predchádzajúcich rokoch. Bez finančných prostriedkov zo ŠFZL SR je zabezpečenie riadneho obhospodarovania lesov nemožné.

Lesný pôdny fond v okrese Snina predstavuje výmeru 50 202 ha.

Podľa spôsobu využívania najväčšiu výmeru zaberajú lesné porasty, v malom množstve lesné škôlky, rozdeľovacie prieseky, lesné cesty, lesné sklady, pozemky so špecifickým zameraním ako lúčky a políčka pre zver, elektrovody, neúrodné lesné pozemky a iné lesné pozemky. Z uvedenej výmery lesov je približne 51% lesov hospodárskych, 5% lesov ochranných, 23% lesov osobitného určenia a 21% lesov delimitovaných z poľnohospodárskej pôdy do lesného pôdneho fondu. Najrozšírenejšími lesnými spoločenstvami v okrese sú bučiny, okrajovo sa vyskytujú jedľové bučiny, ostrovčekovite sa vyskytujú spoločenstvá cenných listnáčov, podhrebeňové pásmo na hranici s PR tvorí úzky lem bukových javorín obmedzeného vzrastu a údoliami tokov Cirochy a Uličky do územia prenikajú dubovo hrabové a brehové a aluviálne spoločenstvá.
Cieľom výchovy a obnovy lesa je dopestovanie vhodných porastov, geneticky hodnotných a provenienčne vhodných z porastov pôvodných, za predpokladu maximálneho využitia prirodzenej obnovy.
Ťažbovo-výrobný a dopravný proces je osobitne významnou činnosťou v lesníctve. Ekologizácia ťažbovo-obnovných postupov a používanie jemnejších ťažbových postupov je nevyhnutnosťou, čo je možné dosiahnuť vytvorením predpokladov pre zvýšenie podielu prirodzenej obnovy a uplatnením diferencovaných spôsobov hospodárenia minimálne narušujúcich prírodné prostredie s obmedzením holorubných foriem na nevyhnutnú mieru.
V nasledujúcich rokoch v súvislosti s reprivatizáciou lesov dôjde tiež k obnove predaja dreva na pni, resp. pri pni podľa zásady ekonomickej výhodnosti.

Okres Snina

V tejto súvislosti bude potrebné veľmi citlivo, ale zásadne riešiť problematiku ťažby dreva a v jej nadväznosti formy získavania úžitkov z lesov, najmä vo vzťahu k zabezpečeniu komplexnej starostlivosti o lesy neštátne. Ide tu o zásadné odmietnutie snáh o získavanie krátkodobých ekonomických efektov, ktoré spôsobujú výrazné deformácie v lesnom hospodárstve. Je nesporné, že ekonomické výsledky sú mimoriadne dôležité pre vlastníkov lesov, ktoré však nemožno považovať za jediný cieľ snaženia týchto právnych subjektov. Osobitne je potrebné upraviť režim hospodárenia na území NP Poloniny.


Perspektívy poľnohospodárstva a lesníctva

Lesné zdroje a lesná pôda by mali byť trvalo obhospodarované tak, aby vyhovovali sociálnym, ekonomickým, ekologickým, kultúrnym a duchovným potrebám súčasnej aj budúcej generácie. Je nesporné, že les má pre spoločnosť veľký význam, pretože okrem dreva produkuje aj množstvo sociálnych úžitkov. Hodnota lesa narastá s prínosom celospoločenských funkcií, ktorých hodnota niekoľkonásobne prevyšuje hodnotu dreva. Lesné hospodárstvo sa správa tak, ako mu to určuje objednávka spoločnosti. To si vyžaduje od lesného hospodárstva dostatočnú pripravenosť reagovať na jej potreby. Nakoľko zo zabezpečovania sociálnych úžitkov sa nedosahujú žiadne výnosy, môže byť lesné hospodárstvo efektívne iba s pomocou štátu.


Cestovný ruch

Región Sniny je krásna krajina s veľkými turistickými možnosťami, ktoré však ešte stále nie sú dostatočne využité a docenené. Pre vyznávačov zimných športov sú v okrese postavené lyžiarske vleky v Parihuzovciach a Uliči.
V regióne sú dobré podmienky pre zimnú turistiku na bežkách.
Z pohľadu poskytovaných služieb v oblasti CR je tu ponuka ubytovacích možností v rekreačnej oblasti Sninské rybníky: v hoteli Kamei, rekreačnom stredisku Vihorlat, turistickej ubytovni Agrifop Stakčín, chate Slovenských telekomunikácií, chatovej osade Rybníky v Snine. Ďalšie možnosti ubytovania sú v Snine, Stačíne, Uliči, Dlhom nad Cirochou, Novej Sedlici.
Okrem ubytovania existuje pestrá ponuka reštauračných, obchodných a iných služieb.
Návštevníkom je v meste k dispozícií aj turisticko – informačná kancelária Unitur s celoročnou prevádzkou. Podmienkou rozvoja rekreačných stredísk je dobudovanie technickej infraštruktúry. Možno očakávať, že rozvoj cestovného ruchu prinesie nové pracovní možnosti a zvýši sa aj sezónna zamestnanosť.


Aktivity okresu

V roku 1997 Okresný úrad v Snine v spolupráci s Agentúrou pre rozvoj vidieka so sídlom v Nitre začal spoluprácu zameranú na rozvojové aktivity a začal pracovať na projekte rozvoja Uličskej doliny. Pre tento projekt boli vybrané dve pilotné oblasti na Slovensku: okres Nové Zámky a okres Snina spolu s okresom Stropkov.

Účelom projektu bude demonštrovať mechanizmus využitia štrukturálnych fondov EÚ na modeli regionálneho rozvoja, ktorý sa využíva v krajinách EÚ.
Cieľom týchto aktivít je zlepšiť kvalitu života na vidieku, ďalej podporiť malé a stredné podnikanie, vytvárať stále pracovné miesta, podporiť rozvoj tradičných remesiel, vytvoriť podmienky pre rozvoj vidieckeho turizmu a mnoho ďalších aspektov, ktoré ovplyvňujú život na vidieku v okrese Snina.
Z dôvodu periferiálnosti územia, existencie národného parku, vodárenskej nádrže, treba venovať viac pozornosti najvýchodnejšiemu kútu Slovenskej republiky.
Je potrebné využitím všetkých vnútorných zdrojov a za výdatnej pomoci z vonku realizovať také opatrenia, ktoré by zachovali život v tejto pohraničnej oblasti a zabezpečili ďalší rozvoj vidieckych sídiel.

One Comment on “Mesto SNINA”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *