Albert z Michaloviec

Albert z Michaloviec (alebo aj Albert Užský či Albert Viniansky). V stredoveku jedna z najvýznamnejšia osobností Michaloviec, ale aj celého Zemplína. Do histórie sa zapísal ako najvyšší predstaviteľ johanitského rádu v Uhorsku, dalmátsko-chorvátsky bán a protihusitský bojovník. Slávu získal najmä na bojovom poli a preto si oprávnene zaslúži pomenovanie michalovský či zemplínsky prvý rytier.

Žiaľ, stáročia jeho slávu zaviali prachom ale v poslednom období sa objavujú rozličné snahy o pripomenutie si tejto významnej stredovekej osobnosti.

Šľachtic Albert z Michaloviec pochádzal z michalovskej vetvy rodu Kaplon.

Rodina šľachticov z Michaloviec vlastnila rozsiahle majetky v Zemplínskej i Užskej stolici a bola tiež dosť vplyvná. Predstavitelia rodu zastávali rozličné významné funkcie najmä v Zemplínskej stolici.

Albert z Michaloviec sa narodil koncom 14. storočia – presný rok nepoznáme. Niečo o jeho veku nám môže napovedať listina z roku 1410, kde sa spomína ako mladý.

Ako mnoho iných šľachticov, aj Albert sa venoval predovšetkým vojenskej službe. Zúčastnil sa napríklad ťažení proti Bosniakom v rokoch 1405 – 1410. Bojoval tu tiež kráľov obľúbený rytier Stibor zo Stiboríc.
Zrejme v tomto období vstúpil do Stiborových služieb aj Albert z Michaloviec.

Keď sa Stibor v roku 1410 stal opäť sedmohradským vojvodom, Albert bol medzi jeho familiármi. Vojvoda si šikovného Alberta obľúbil. Stibor ho dokonca menoval za svojho podžupana. Zároveň mu otvoril cestu na kráľovský dvor. Albert sa tu stal najskôr pážaťom, neskôr dvorským rytierom. A získaval ďalšie majetky v rozličných častiach Uhorského kráľovstva.

V rokoch 1411 – 1413 úspešne bojoval vo vojne proti Benátkam, kde dokonca velil Stiborovým oddielom.

Jeho rozhodnutie vstúpiť do služieb vojvodu sa ukázalo ako správne – provinčný šľachtic sa totiž postupne dostal do spoločnosti najvplyvnejších ľudí vtedajšieho feudálneho Uhorska…

Keď v roku 1414 Stibor zo Stiboríc zomrel, Albert vstúpil do služieb jeho synovca – jágerského biskupa Stibora.

Ďalšie veľké zmeny v jeho živote priniesla účasť na koncile, ktorý sa začal v roku 1414 v nemeckej Kostnici, blízko dnešných švajčiarskych hraníc. Do mesta sa dostal zrejme v sprievode svojho nového pána – jágerského biskupa. Opäť ho tu postretlo šťastie, lebo Žigmund Luxemburský mu v roku 1417 udelil hodnosť priora Vrany, čím sa stal najvyšším predstaviteľom johanitského rádu v Uhorsku.
Zo strany panovníka išlo o prejav veľkej priazne a dôvery, pretože panovník nemal s odbojným rádom johanitov dobré skúsenosti…

Johaniti boli členmi pôvodne jeruzalemského cirkevného rytierskeho Rádu svätého Jána a ich predstaviteľom v Uhorsku bol prior, sídliaci na chorvátskom hrade Vrana (prior Aurane).

Vstupom do rádu sa Albert z Michaloviec musel zriecť určitých stránok svetského života – v tom čase bol už vdovcom, pričom mal niekoľko detí (Jána, Ladislava a Juraja). O rok neskôr (1418) mu v Kostnici panovník Žigmund Luxemburský dal za verné služby vystaviť listinu, „polepšujúcu“ jeho erb (ten v nasledujúcich storočiach preslávili i ďalší príslušníci rodu pánov z Michaloviec).

 

V tom istom roku, no o niekoľko mesiacov neskôr panovník oddanému priorovi Vrany, jeho synom a príbuzným potvrdil držbu majetkov v Užskej, Zemplínskej a Satmárskej stolici – medzi nimi aj mestečka Michalovce.

Albert sa následne zúčastnil vojny proti husitom, zapojil sa tiež do ďalších ťažení. Za zásluhy mu bolo udelené právo zastávať úrad dalmátsko-chorvátskeho bána (uvedené územia totiž v danej dobe patrili k Uhorsku). Navyše, v roku 1428 získal Albert od panovníka rozsiahle majetky na Dolnej zemi, v Nadlaku. Ku koncu svojho života (zomrel niekedy pred 3. februárom 1434) tak mal vo vlastníctve niekoľko desiatok dedín so stovkami poddaných.

Žiadny iný predstaviteľ rodu pánov z Michaloviec nedosiahol v stredoveku také významné postavenie ako prior a bán Albert. Slávu si získal hlavne na bojiskách, dobre zastával i zverené úrady – svedčí o tom priazeň panovníka Žigmunda Luxemburského, ktorou ho zahŕňal po väčšinu života.

Dnes by sme mohli povedať, že v stredoveku zviditeľnil Michalovce tak, ako nikto iný…

Autor: Dr. Martin Molnár
historik Zemplínskeho múzea v Michalovciach