Okres SOBRANCE

Okres Sobrance sa nachádza v Košickom kraji na Slovensku. Má rozlohu 538,17 km², žije tu 22 775 obyvateľov a priemerná hustota zaľudnenia je 42 obyvateľov na km² (údaje k 31. 12. 2020). Správne sídlo okresu je mesto Sobrance. Nachádza sa na juhovýchodnom Slovensku v regióne Užsko.

Juhozápadná, úrodná časť okresu spadajúca do Východoslovenskej nížine je prekrásnym zlatožltým rovinatým obilným morom zúrodnenej krajiny s očarujúcou ornitologickou rezerváciou sťahovavého vtáctva (Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky), ktorého výskyt na území svedčí o zdravom a ekologicky nenarušenom regióne tu hraničiacom s okresom Michalovce.
Severnú časť územia obopínajú svojim horstvom Západné Karpaty, Vihorlatské vrchy s vyhliadkovým Sninským kameňom ( 1005 m n. m. ) s krásnym výhľadom do hraničiacich okresov Humenné a Snina na okresné mesto Sobrance, ale aj na perlu Vihorlatu Morské oko – prírodné horské jazero s priezračnou vodou, ktoré je domovom raka riečneho. Pod ním ležiace malebné obce Remetské Hámre, Vyšné Remety a dedinka Vyšná Rybnica s krásnou vodnou nádržou a pstruhovým hospodárstvom tvoria krásnu panorámu oblasti.
Východnú časť tvorí hranica s Ukrajinou o celkovej dĺžke 35,7 km.

Administratívny vývoj
Od 13. stor. do r. 1848 celé územie súčasného okresu Sobrance patrilo do Užskej stolice, neskôr do Užskej župy a od r. 1867 do r. 1922 do Zemplínskej župy. Okres Sobrance vznikol pri prvom administratívnom členení v r. 1923. Jeho hranice sa od súčasných líšili na dvoch miestach. Na severe mu vtedy nepatrilo územie 3 dnešných obcí (Ruská Bystrá, Ruský Hrabovec a Inovce), na severozápade bol naopak väčší, siahal až po územie obcí Klokočov a Lúčky. V r. 1939 obsadilo veľkú časť okresu Maďarsko. Iba územie na západ od obcí Poruba pod Vihorlatom, Úbrež, Veľké Revištia, vrátane týchto obcí, bolo pričlenené k okresu Michalovce. Správnym členením v r. 1949 bol okres Sobrance obnovený, ale menší o územia 3 dnešných obcí na juhu (Bežovce, Pinkovce a Lekárovce).

Okres v rokoch 1949 – 1960 patril do Prešovského kraja a v roku 1960 ho pri znižovaní počtu okresov celý pričlenili k okresu Michalovce.
Okres Sobrance je podľa počtu obyvateľov (23700) veľmi malý okres. Hustota zaľudnenia má taktiež veľmi nízku hodnotu. Hustejšie zaľudnená je juhozápadná časť okresu, ktorá leží vo Východoslovenskej nížine. Riedko je osídlené pohorie Vihorlat na severovýchode. Od r. 1869 do r. 1995 je možné sledovať stagnáciu počtu obyvateľov v okrese, kedy pribudlo len 563 obyvateľov. V okrese je 47 obcí, z toho 1 mesto, Sobrance. Vo vidieckych sídlach žije 73 % obyvateľov okresu. Viac ako 2000 obyvateľov nemá žiadna obec v okrese.

Hospodárstvo okresu je slabo rozvinuté
Priemyselná výroba je zastúpená v malej miere kožiarskou výrobou, strojárstvom a odevnou výrobou. Z energetických surovín sú v okrese zásoby zemného plynu, ropy a hnedého uhlia, z nerudných surovín vápenec. Na vývoj poľnohospodárskej produkcie mala vplyv transformácia a privatizácia družstiev, nedostatok financií, zastaraná poľnohospodárska technika. Nepriaznivo na vývoj hospodárstva pôsobí výrazná migrácia, najmä odchod mladých ľudí, a prirodzený úbytok obyvateľstva. V rámci regiónu má najviac zastúpenú poproduktívnu zložku obyvateľstva (23 %). Negatívami sú tiež okrajová poloha okresu, nedobudovaná technická infraštruktúra, zaostávajúce služby cestovného ruchu, stagnácia malého a stredného podnikania, nerovnomerne rozložená priemyselná základňa a nedostatočná diverzifikácia výroby. Chýbajú inštitúcie podporujúce regionálny rozvoj, nízka je úroveň pracovného kapitálu a ekonomickej aktivity. Pokles zamestnanosti dlhodobo prevyšuje 30 % miery nezamestnanosti. Okres môže budovať na svojom pôdnom fonde a na vhodných prírodných podmienkach pre poľnohospodársku prvovýrobu, investovať do rozvoja cestovného ruchu a využívať tak neznečistené životné prostredie a zdroje kvalitnej pitnej vody. Stabilizácia v poľnohospodárstve by mohla prebiehať cestou rozvoja vinohradníctva, ovocinárstva a pestovaním liečivých rastlín. Okresom prechádza významný dopravný ťah, medzinárodná cesta Košice – Užhorod. Štátnu hranicu prekračuje na preťaženom hraničnom priechode Vyšné Nemecké. V okrese nie je železničná trať. Turisticky najvyhľadávanejšími miestami sú jazero Morské oko, pohorie Vihorlat a Sobranecké kúpele.

Geografia
Okres Sobrance je jeden z menších okresov. Má rozlohu len 538 km2. Nachádza sa na samotnom východe republiky a hraničí s Ukrajinou. Na severe susedí s dvoma okresmi Prešovského kraja Humenným a Sninou a na západe s okresom Michalovce v Košickom kraji. Územie okresu sa rozprestiera vo východnej časti Východoslovenskej nížiny, na severe zasahuje do Vihorlatských vrchov a Beskydského predhoria. Najvyššie položený bod je na Popriečnom vrchu vo Vihorlatských vrchoch na hraniciach s Ukrajinou vo výške 1024 m nad morom. Najnižší bod, 99 m nad morom, sa nachádza pri výtoku rieky Uh z okresu, v katastri obce Lekárovce. Východoslovenská nížina je v podloží vyplnená neogénnymi ílmi, pieskami a štrkmi. Vihorlatské vrchy sú z neogénnych andezitov a ich tufov a tufitov. Beskydské predhorie je flyšový celok s paleogénnymi ílovcami, slieňmi a zlepencami. Povrch v nížinnej časti je prevažne pahorkatinný s náplavovými kužeľmi na úpätí pohoria. Vihorlatské vrchy sa strmo dvíhajú nad nížinu pozdĺž zlomových línií. V Beskydskom predhorí má reliéf ráz pahorkatín s úvalovitými dolinami. Východoslovenská nížina a Beskydské predhorie patria do teplej klimatickej oblasti, Vihorlatské vrchy do mierne teplej a najvyššie časti do chladnej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 9,1 °C, priemerný ročný úhrn zrážok je 652 mm. Územím okresu preteká na juhu rieka Uh. Okrem neho okresom preteká len niekoľko menších tokov, z ktorých najväčšia je Tibavka. Pôdny kryt okresu je pestrý. Popri riekach sa vyskytujú nivné pôdy fluvizeme. Vihorlatské vrchy a Beskydské predhorie pokrývajú hnedé lesné pôdy kambizeme. Nížinná časť okresu je odlesnená. Na južnom úpätí Vihorlatských vrchov sa nachádzajú porasty teplomilných dúbrav, ktoré vo vyšších polohách a zväčša aj v Beskydskom predhorí nahrádzajú bukové lesy. Miestami sa vyskytuje aj borovica a smrek. Vzácne rastliny rastú prevažne v dubových a bukových lesoch Vihorlatských vrchov. Rastie tam krivec tulcový, blyskáč jarný, bleduľa jarná, silenka hájna, zubačka žľaznatá, kokorík praslenatý. Zo živočíchov tu žijú najmä druhy spoločenstiev polí, lúk a listnatého lesa ako zajac poľný, bažant poľovný, jeleň lesný, srnec lesný. Zo vzácnych druhov sa tu vyskytuje rys ostrovid, vlk dravý, výr skalný a vodné vtáctvo divé kačice, divé husi, bocian biely, rybár bahenný, sliepočka zelenooká. Na územie okresu zasahuje Chránená krajinná oblasť Vihorlat.
Popri nej sú v okrese maloplošné chránené územia, a to 5 prírodných pamiatok, Beňatinský travertín, Malé morské oko, Podhorodský hradný vrch, Morské oko, Senné rybníky a 6 prírodných rezervácií Drieň, Jedlinka, Lysá, Lysák, Machnatý vrch, Pod Tŕstím.

Životné prostredie
Okres Sobrance, aj keď nepatrí svojou rozlohou k veľkým okresom, má na svojím území bohatú sieť chránených území rôznych kategórií. Štátnu správu v chránených územiach vykonáva Okresný úrad Sobrance, odbor životného prostredia – úsek štátnej správy ochrany prírody a krajiny a Krajský úrad Košice, odbor životného prostredia. Odbornú správu vykonáva Slovenská agentúra životného prostredia, Centrum ochrany prírody a krajiny Banská Bystrica, stredisko Košice a Správa Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat. Táto organizácia zároveň spracováva návrhy na vyhlásenie nových chránených území.

V súčasnom období je v okrese Sobrance vyhlásených 12 chránených území a je vypracovaný a podaný ďalší návrh na vyhlásenie nového chráneného územia.

Chránená krajinná oblasť Vihorlat
Národná prírodná rezervácia Morské oko
Prírodná rezervácia Jedlinka
Prírodná rezervácia Lysák
Prírodná pamiatka Malé Morské oko
Národná prírodná rezervácia Senianske rybníky (Senné rybníky)

 

 

 

 

One Comment on “Okres SOBRANCE”

Comments are closed.