Na mestské podniky sa upriamuje mediálna pozornosť hlavne po komunálnych voľbách, kedy víťazná zostava v zastupiteľstvách začína presadzovať svoje personálne záujmy v predstavenstvách, dozorných radách, či na miestach ich riaditeľov. Tieto podniky však netreba vnímať ako „politické trafiky“, ale ako organizácie, ktoré sú v prvom rade o verejných službách.
Poslanie mestských podnikov
Politická, ekonomická aj spoločenská transformácia Slovenska po rok 1989 znamenala vo vzťahu ku komunálnej sfére výrazné premeny. Doslova a do písmena – revolučné.
Ruka v ruke so znovuobnovením miestnej územnej samosprávy kráčala aj hospodárska transformácia, v rámci ktorej sa niekdajšie komunálne služby menili hlavne na príspevkové a rozpočtové organizácie zabezpečujúce verejnoprospešné činnosti. Tie sa postupne, v polovici 90-tych rokov začali pod tlakom legislatívy a trhového – konkurenčného prostredia transformovať na obchodné spoločnosti s rôznou majetkovou účasťou samospráv, prípadne sa politická vôľa vtedajších zastupiteľstiev rozhodla pre outsorcing zabezpečovania vybraných verejnoprospešných činností.
Za mestské podniky treba považovať príspevkové, rozpočtové organizácie a obchodné spoločnosti, v ktorých má samospráva vložený majetok, časť peňazí na aktivity dostávajú z rozpočtu samosprávy a na základe zriaďovateľskej, respektíve zakladateľskej listiny sú založené za účelom poskytovania konkrétnych verejnoprospešných činností a služieb vo verejnom záujme.
Niektoré verejnoprospešné služby v číslach
Združenie miest a obcí Slovenska v jeseni minulého roka realizovalo prieskum, ktorý sa okrem iného týkal prístupu samospráv k zabezpečovaniu zimnej údržby. Z prieskumu realizovaného na prieskumnej vzorke 304 samospráv, ktorá zahŕňa 525234 obyvateľov, vyplýva, že 78, 6 % miest a obcí zabezpečuje zimnú údržbu ciest, chodníkov a verejných priestranstiev vo vlastnej réžii, 11, 8 % samospráv zabezpečuje mestskou firmou, 6, 6 % zmluvným partnerom na základe verejného obstarávania a zvyšné samosprávy inou formou podľa vlastného uváženia.
Z ďalšieho z prieskumov, ktorý bol realizovaný na prieskumnej vzorke 304 samospráv, ktorá zahŕňa 525 234 obyvateľov, vyplýva, že 75, 4 % miest a obcí zabezpečuje správu verejného osvetlenia vo vlastne réžii. Ďalšie 3% to zabezpečujú obchodnou spoločnosťou s majetkovou účasťou mesta. Prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania spravuje verejné osvetlenie 15 % samospráv. Zvyšných 6, 5 % zabezpečuje správu inou formou.
Ďalší z prieskumov sa orientoval na zberné dvory a odpadové hospodárstvo. Prieskumnú vzorku tvorilo 287 samospráv, v ktorých žije 972.008 obyvateľov. Podľa neho zberný dvor prevádzkuje 14,4 percenta samospráv. Z nich 62 percent uviedlo, že zberné dvory financuje prevažne z vlastných zdrojov, pričom eurofondy na tento účel využilo 22 percent miest a obcí. Prieskum medzi 304 samosprávami, ktoré zahŕňajú 525.234 obyvateľov zisťoval, akou organizáciou zabezpečuje mesto či obec zber, zvoz a likvidáciou odpadov.
Obchodné spoločnosti s majetkovou účasťou mesta alebo obce zabezpečujú túto službu na úrovni 12,2 percenta, pričom zvyšok tak robí prostredníctvom zmluvného partnera na základe verejného obstarávania.
Tieto vybrané príklady poukazujú na spôsoby zabezpečovania vybraných verejnoprospešných služieb, pričom je zrejmé, že samosprávy majú rôzny prístup k spôsobu zabezpečovania a rozsahu služieb. Vo väčšine však v zabezpečovaní služieb majú výrazné postavenie, pričom v oblasti zberu, zvozu a likvidácie komunálnych odpadov sa rozhodli pre outsorcing. V ostatných službách si ponechávajú výrazné postavenie čim si ponechávajú úlohu významného aktéra z hľadiska poskytovateľa služieb aj zamestnávateľa.
Medzi ziskom a službami
Mestské podniky síce pôsobia v konkurenčnom trhovom prostredí, no ich poslaním je poskytovanie služieb dennodennej potreby. Preto ich treba vnímať nielen cez literu obchodného zákonníka, podľa ktorej „Podnikaním sa rozumie sústavná činnosť vykonávaná samostatne podnikateľom vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť za účelom dosiahnutia zisku.“ Platí to ej pre mestské podniky?
Zrejme áno ale s tým, že účelom ich podnikateľskej aktivity má byť aj zisk nefinančný. Tak, aby svojou činnosťou zvyšovali rozsah a kvalitu poskytovaných služieb v rámci verejnoprospešných činností.
Ťažko povedať, ktorej mestskej firme sa to darí a ako je pri dosahovaní tohto cieľa úspešná. Otázne tiež je, či zastupiteľstvá definujú mestským firmám to, čo od nich vlastne očakávajú. Volení zástupcovia obyvateľov by sa nemali sústreďovať na to, kto z nich zasadne do predstavenstva, alebo dozornej rady, prípadne bude pôsobiť ako konateľ v spoločnosti s ručením obmedzeným. Tu by si poslanci mali osvojiť časti zákona o obecnom zriadení. Podľa tejto samosprávnej ústavy „obec zabezpečuje verejnoprospešné služby, najmä nakladanie s komunálnym odpadom a drobným stavebným odpadom, udržiavanie čistoty v obci, správu a údržbu verejnej zelene a verejného osvetlenia, zásobovanie vodou, odvádzanie odpadových vôd, nakladanie s odpadovými vodami zo žúmp a miestnu verejnú dopravu.“ Zároveň obec: „Zakladá, zriaďuje, zrušuje a kontroluje podľa osobitných predpisov svoje rozpočtové a príspevkové organizácie, iné právnické osoby a zariadenia.“ Obecnému zastupiteľstvu je okrem iného vyhradené: „zriaďovať, zrušovať a kontrolovať rozpočtové a príspevkové organizácie obce a na návrh starostu vymenúvať a odvolávať ich vedúcich (riaditeľov), zakladať a zrušovať obchodné spoločnosti a iné právnické osoby a schvaľovať zástupcov obce do ich štatutárnych a kontrolných orgánov, ako aj schvaľovať majetkovú účasť obce v právnickej obce.“
Pričom poslanec je okrem iného oprávnený: „požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti.“ To znamená, že témou dňa vo vzťahu obecné zastupiteľstvo a obecné podniky, respektíve mestské zastupiteľstvo a mestské podniky nemôže byť kto a kde, ale čo a kedy.
Politické riziko
Verejnoprospešné činnosti obyvatelia potrebujú dennodenne. Sú tak samozrejmé, že si ich uvedomíme až vtedy, keď sa nám konkrétnej služby nedostane, alebo mešká. Veď si predstavme plné kontajnery po vianočných sviatkoch kedy čakáme na smetiarov. Až keď prechádzame nočnou ulicou bez verejného osvetlenia premýšľame čo sa mohlo stať a zisťujeme, že rozsvietený kandeláber poskytuje zvýšenú ochranu zdravia, bezpečia a majetku. Rovnako je to aj s detskými ihriskami a ich údržbou. Až pri zlomenej lavičke v parku si uvedomíme, že sa nám nedostalo verejnej služby v požadovanej kvalite. Prípadne výška trávy, v ktorej sa nám na prechádzke stratí pes asi signalizuje, že aj v tomto prípade sú verejnoprospešné služby dôležité.
Preto je na mieste nielen dilema, či na poskytovaní týchto služieb sa má zarábať, ale do akej miery dokážu firmy zriadené samosprávou poskytovať tieto služby v čo najvyššej kvalite a najefektívnejšie. Ďalšou dilemou je to, do akej miery by mali spomínané podniky formovať lokálny ekonomický trh a udržiavať, prípadne zvyšovať miestnu zamestnanosť.
Obecné podniky, či mestské firmy majú svoje miesto v aktivitách samospráv, ale aj v miestnom podnikateľskom prostredí a na lokálnom trhu práce, pričom potenciál ich rastu je obrovský. Napríklad už teraz avizuje Trenčín, že pre riešenie parkovacej politiky si zriadi mestskú firmu a napríklad Nitra avizuje zriadenie mestského dopravného podniku. Napokon Dedina roka 2015 Spišský Hrhov dlhoročne dokazuje, že malá obec dokáže úspešne realizovať miestnu hospodársku politiku.
To všetko má jeden háčik. Zastupiteľstvá musia mať jasno, čo presne očakávajú od manažmentu takýchto firiem. V opačnom prípade budú akékoľvek zásahy politickej vôle zo zastupiteľstiev pomerne rozpačité a možno aj rizikové. Preto zmysel obecných podnikov záleží od toho, ako ich vnímajú zastupiteľstvá. V tom je však určité politické riziko.
