Najväčšiu povodeň v Humennom v čase medzivojnového obdobia, zaznamenali v nedeľu 5. júna 1927

HUMENNÉ – Spôsobila ju asi hodinu trvajúca prietrž mračien v priestore medzi Kudlovcami a mestom. Mestom sa začal valiť taký silný prúd vody, že za niekoľko minút bolo zaplavené námestie aj priľahlé ulice tak, že voda sa dostala do pivníc, obchodov aj do nižšie položených bytov.

Túto správu treba doplniť o skutočnosť, že už niekoľko dní predtým vytrvalo pršalo. To bol dôvod prečo súčasne došlo aj k vyliatiu Laborca, ktorý zaplavil nielen okolité polia, ale tiež pivnice v domoch na ulici Hrnčiarskej. Prúd vody vtedy odniesol časť brehu a vymyl si nové koryto. Následkom tejto povodne boli poškodené mnohé budovy, ulice a chodníky. V celom vtedajšom humenskom okrese voda spôsobila škody za 5 miliónov korún. V nasledujúcich rokoch boli škody a následky odstraňované aj s finančným prispením štátnych orgánov. Práve táto povodeň, respektíve jej dôsledky sa stali hlavným impulzom k započatiu regulácie Laborca v našom meste.

Práce začali v roku 1931 pri železničnom moste, na úseku, kde Laborec ohrozoval pozemky patriace rodine Andrássyovcov a v polovici 30. rokov 20. storočia až po vtedajšiu vojenskú plaváreň.

V roku 1935 boli regulačné práce presunuté do blízkosti samotného mesta, keď bola vykonaná úprava brehu. Finančné náklady na zabezpečenie týchto náročných prác boli veľmi vysoké a dosiahli sumu 2 milióny 300 tisíc korún. Naše mesto ich nemohlo zaplatiť z mestskej pokladne aj v dôsledku potreby financovania paralelne prebiehajúcich stavebných akcií. Zástupcovia mesta boli preto nútení podať žiadosť o finančný príspevok na krajinský úrad, ktorý napokon uhradil podstatnú časť nákladov, zatiaľ čo financie mestskej pokladne predstavovali približne len 15% z celkových nákladov.