Mesto STROPKOV

Mesto Stropkov sa nachádza v severnej časti východného Slovenska, v údolí rieky Ondavy, v tzv. Stropkovskej brázde. Je súčasťou Nízkych Beskýd – Ondavskej vrchoviny. Rozprestiera sa v regióne Horného Zemplína a tesne susedí s regiónom Šariš. Prirodzenou hranicou je rieka Chotčianka, ktorá preteká Stropkovom a vlieva sa do Ondavy.

Leží vo výške 202 m. n. m. Nachádza sa v centrálnej časti Nízkych Beskýd, v údolí rieky Ondava. Mestom prechádza cesta I/15, ktorú v severnej časti križuje II/575. Svidník leží 13 km severozápadne, Bardejov 40 km západne, Prešov 50 km juhozápadne a Vranov nad Topľou 47 km južne.

Na severe mesta sa nachádza stropkovský rybník. V západnej časti mesta Bokši sa nachádzajú dva bokšanské rybníky. Vodná nádrž Domaša je od mesta vzdialená cca 17 km.

Význam Stropkova nachádzajúceho sa na frekventovanej krajinskej ceste v údolí hornej Ondavy, stúpol predovšetkým v 14. storočí, keď sa tu vyberalo kráľovské mýto. Na prelome 14. a 15. storočia sa pretvára v skutočné mesto (v roku 1404 sa spomína ako oppidum. Od roku 1408 je pod vplyvom bohatých šľachticov z Perina, ktorí sa za kráľa Žigmunda vyšvihli medzi popredných uhorských magnátov. Z nich Imrich z PERINA, tajný kancelár kráľa Žigmunda, získal Stropkov a okolie za zásluhy v bitke pri Nikopole. V listine z 10. júla 1408 sa okrem mýta spomína aj castellum. Pravdepodobne sa vyvinul len z mýtnej budovy, ktoré začiatky siahajú do druhej polovice 13. storočia. Na základe existencie mýtnice zriadil KAROL Róbert tridsiatkovú (colnú) stanicu, o ktorej zákon z roku 1498 hovorí ako veľmi starom mieste. Stanica stala vedľa dnešného farského kostola, ktorý vznikol v roku 1675.

Hrad v Stropkove dostáva novú podobu na začiatku 15. storočia, keď Imrich z Perina rekonštruuje pôvodnú stavbu na honosný opevnený kaštieľ.

Hradného kaštieľa sa v 15. storočí priamo dotýkajú skoro všetky významnejšie udalosti (bratrícke hnutie, Jiskrovo pôsobenie, poľská okupácia) čo vyplývalo z postavenia a politického postoja vplyvných majiteľov z Perina. Mikuláš poskytol prístrešie poľským vojakom v Stropkove. Za tuto zločinnosť vyniesol v roku 1471 uhorský snem rozsudok, podľa ktorého mal byť „castellum Stropkov“ zrovnaný so zemou. Našťastie kráľ svoj zámer nesplnil. V rukách bohatých magnátov z Perina zostal hradný kaštieľ viac ako 150 rokov. K jeho panstvu patrilo vyše 40 dedín. O hospodárení a povinnostiach poddaných jednotlivých obcí nás informujú dochované urbáre z druhej polovice 16. storočia.

Časti mesta Stropkov: 

Bokša

Prvá písomná zmienka o tejto obci pochádza z 30. augusta 1390. Listina pojednáva o spore medzi Cudarovcami a šľachticmi z Rozhanoviec o susediace dediny. Palatín Štefan v nej nariadil Jágerskej kapitule, aby prešetrila sťažnosť Osvalda, syna Vavrinca Rozhana na Petra Cudara, ktorý okupoval jeho majetky. V tejto listine je Bokša zapísaná ako „Baxavagasa“ čo značí, že bola založená na nemeckom práve. V preklade by sme ju označili ako Bokšova Poruba, teda obec založil šoltýs Bokša. Osvald z Rozhanoviec sa nakoniec vzdal svojich práv okrem iného aj na Bokšu v roku 1394. Následne sa názov Bokše vyskytuje v ďalších listinách len v obmenách, ako Baxa, Baksa, Boxa. Na základe týchto skutočností bolo konštatované, že obec vznikla v prvej polovici 14. storočia, prípadne v druhej polovici 13. storočia. Cez Bokšu prechádzala aj hranica medzi šarišskou a zemplínskou župou. Bokša leží v prvej spomínanej.

Pod správu stropkovskej farnosti spadala Bokša v roku 1747. V roku 1787 bol v Bokši 1 farár. Z opisu farnosti z 1.9.1792 sa dozvedáme, že okrem Stropkova bolo v Bokši 21 rímskokatolíkov, 151 gréckokatolíkov a 17 židov. Bokša bola stále fíliou Stropkova. Už v 19. storočí existovala v Bokši gréckokatolícka fara, pod ktorú spadali aj stropkovskí gréckokatolíci a zachovalo sa nám pár záznamov.
Kostol sv. Michala Archanjela bol postavený v roku 1774 a faru začal viesť Ignác Žarkovič. Kostol je jednoloďový a má polkruhovú apsidu s konchou a masívnu vežu. V jeho blízkosti je aj starý cintorín.

Počas 1. svetovej vojny Bokšu obchádzali epidémie a roľníkom sa darilo. V medzivojnovom období sa život obce uberal dobrým smerom až do času, keď vypukla 2. svetová vojna. V okolí obce pôsobila jedna z partizánskych skupín Martinov. Obec neskôr oslobodil 1. a 4. ukrajinský front a 1. Československý armádny zbor. Obyvatelia počas vojny boli nútení odísť z obce a keď sa tam napokon vrátili, našli ju čiastočne zničenú. Bokša bola k Stropkovu pričlenená v júni 1964. Mala pôvodne potočný charakter s kostolom na svahu. Potok v obci, ktorý tiekol cez dedinu bol odklonený, pretože spôsoboval záplavy.

Sitník

Ján Pete dal 17.8.1576 spísať testament, podľa ktorého si panstvo mali rozdeliť na základe dedičného práva synovia Štefan, Gašpar a František. Po smrti Jána Peteho si jeho synovia v roku 1592 rozdelili panstvo. V spoločnej držbe okrem iného zostal aj Starý majer (Podvorec – Sitník). Neskôr, začiatkom 18. storočia, Michal Pete pred bojom s Františkom II. Rákocim utiekol do Poľska a tak Rákoci jeho majetky skonfiškoval, medzi nimi aj Starý majer s príslušenstvom a daroval ich Ladislavovi Očkaiovi. Pri tejto príležitosti bol spísaný súpis Starého majera, a to 5. septembra 1708. Vtedy sa na Sitníkoch nachádzalo 49 ušľachtilých koní, 596 krížov rôzneho obilia, 27 kusov rozličného dobytka, 6 indických moriek, 12, husí, 28, kačiek, barany, kozy, 2 sudy tvarohu, 14 úľov a iné. Očkai si niektoré kusy nechal odviesť, preto je záznam neúplný. V priebehu roku 1862 darovala dedička Anna Marušinská františkánskemu kláštoru a kostolu okrem iných aj polia a lúky na Sitníkoch.

Sitníky kolonizovali poľskí občania prevažne z okolia Nového Targu. Táto kolonizácia mohla prebiehať na základe pozvania kolonistov Máriou Teréziou z dôvodu, že v priebehu 18. storočia sa vyskytol v celej Európe mor, ktorý zasiahol aj Uhorsko. Vyľudnené časti bolo treba zaľudniť. Ďalším dôvodom mohlo byť aj to, že títo kolonisti prišli za lepšími klimatickými podmienkami a nakupovali rozsiahle pozemky. Boli väčšinou katolíckeho vierovyznania. Okrem iného sem od druhej polovice 18. storočia prichádzali Židia z oblasti Haliče.

V prvej polovici 20. storočia sa na Sitníkoch nachádzala aj Tehelňa. V roku 1968 si obyvatelia Sitníka postavili kostol, ktorý zasvätili Panne Márii Vesmírnej. Cintorín sa tam nenachádza dodnes. Podvorec – Sitník sa vyvíjal osobitne, ale vždy ako súčasť Stropkova. Ležal pri diaľkovej ceste, obkolesený najlepšími pozemkami a Sitník sa ako 1 z 5 stropkovských majer sformoval do obytného celku. Východne nad Sitníkom bola nájdená keramika z doby bronzovej.
Architekt Marko Vateha sa domnieva, že názov tejto mestskej časti je odvodený od vysokej trávy čeľade šarina (v dialekte šitník), ktorá rastie pri močiaroch.

Stropkov [nemecky Stroppkau,  maďarsky Sztropkó, latinsky Stropko, Ztrupko, Sztrupko (1408); Ztropko, Stropkow (1410; Zthropko (1490); Stropko (1619); Sztropko, Stropkow (1773); Sztropkó (1863 – 1913); Stropkov (od 1920)] je okresným mestom v Prešovskom kraji a nachádza sa v regióne Zemplína. V počte obyvateľov 10 669 je na 69. mieste (140), rozlohou je na 121. mieste (179).