BRUSEL – K 1. januáru 2021 žilo v Európskej únii (EÚ) 447,0 milióna ľudí. Najľudnatejším členským štátom EÚ bolo Nemecko (83,2 mil., 19 % z celkového počtu EÚ), nasledované Francúzskom (67,4 mil., 15 %), Talianskom (59,3 mil., 13 %), Španielskom (47,4 mil., 11 %) a Poľskom (37,8 mil., 9 %). Celkovo týchto päť členských štátov predstavovalo dve tretiny obyvateľov EÚ. Najmenej ľudnatými členskými štátmi EÚ boli Malta (500 tis. osôb, čo zodpovedá 0,1 % z celkového počtu obyvateľov EÚ), Luxembursko (600 tis., 0,1 %) a Cyprus (900 tis., 0,2 %).
Podľa informácie Štatistického úradu SR, v období rokov 2001 až 2020 sa populácia v EÚ (EÚ 27) zvýšila zo 429 miliónov na 447 miliónov, čo predstavuje nárast o 4 %. Sedemnásť členských štátov vykázalo počas tohto obdobia nárast obyvateľstva, zvyšných desať zaznamenalo úbytok. Najväčší nárast bol zaznamenaný v Luxembursku, na Malte, v Írsku a na Cypre, a to o viac ako 20 %, pričom najväčší pokles bol zaznamenaný v Litve a Lotyšsku, v oboch krajinách takmer o 20 %..
Od 1. januára 2020 do 1. januára 2021 sa však počet obyvateľov EÚ znížil o 312 tisíc: v absolútnom vyjadrení bol najvyšší pokles zaznamenaný v Taliansku (-384 tisíc, čo predstavovalo -0,6 % počtu obyvateľov) nasledovalo Rumunsko (-143 tis., -0,7 %) a Poľsko (-118 tis., -0,3 %). Celkovo deväť krajín vykázalo za posledný rok úbytok obyvateľstva, pričom zvyšných osemnásť zaznamenalo prírastok. Najvyšší nárast zaznamenalo Francúzsko (+ 119 tis., + 0,2 %).
Hustota obyvateľstva v EÚ sa pohybuje od 18 do 1 595 osôb na km²
Hustota obyvateľstva (počet ľudí na kilometer štvorcový (km²)), bola v EÚ v roku 2019 v priemere 109 osôb na km², pričom táto hodnota sa medzi jednotlivými členskými štátmi výrazne líšila. Najvyššou hustotou obyvateľstva sa vyznačovala Malta (1 595 osôb na km²), ďalej Holandsko (507) a Belgicko (377). Naopak, krajiny s najnižšou hustotou obyvateľstva boli Fínsko (18 osôb na km²) a Švédsko (25).
Pri porovnaní rokov 2019 a 2001 došlo k zvýšeniu hustoty obyvateľstva asi v dvoch tretinách členských štátov, s najväčším nárastom na Malte (z 1 245 v roku 2001 na 1 595 v roku 2019), Luxembursku (zo 171 na 240) a Belgicku (z 339 na 377). Najväčší pokles zaznamenali Rumunsko (z 96 na 83) a Litva (z 55 na 45). V priemere sa hustota obyvateľstva v EÚ zvýšila zo 104 osôb na km² na 109 v tomto období.
V EÚ je takmer o 5 % viac žien ako mužov
K 1. januáru 2020 bolo v EÚ 219 miliónov mužov a 229 miliónov žien. To zodpovedá pomeru 104,7 žien na 100 mužov, čo znamená, že bolo o 4,7 % viac žien ako mužov. Vo všetkých členských štátoch, s výnimkou Malty, Luxemburska, Švédska a Slovinska, bolo viac žien ako mužov. Najvyššia miera bola v Lotyšsku (o 17 % viac žien ako mužov) a Litve (o 14 % viac žien).
Na porovnanie, k 1. januáru 2001 bolo v EÚ o 5,5 % viac žien ako mužov, pričom najnižší pomer 101,1 žien na 100 mužov bol v Írsku a najvyšší 117,3 v Lotyšsku. V období rokov 2001-2020 bol najvyšší nárast miery zaznamenaný v Portugalsku (zo 107,2 na 111,9 žien na 100 mužov), zatiaľ čo najvyšší pokles bol na Malte (zo 102,1 na 93,6 žien na 100 mužov).
Podiel osôb vo veku nad 80 rokov sa medzi rokmi 2001 až 2020 takmer zdvojnásobil
Populácia v EÚ starne, čo sa prejavilo aj v jednotlivých štatistických ukazovateľoch: ako príklad možno uviesť vývoj podielu staršej populácie, index ekonomickej závislosti starých ľudí a mediánový vek. Ak sa najskôr pozrieme na vývoj podielu starších osôb: v roku 2020 malo 21 % populácie 65 a viac rokov, v porovnaní so 16 % v roku 2001, čo predstavuje nárast o 5 percentuálnych bodov (p. b.). Keď upriamime svoju pozornosť na skupinu obyvateľstva vo veku 80 a viac rokov, v roku 2020 jej podiel bol takmer 6 %, zatiaľ čo v roku 2001 tvorila 3,4 %, čo znamená, že sa tento podiel počas uvedeného obdobia takmer zdvojnásobil. Na druhej strane strane v roku 2020 bol podiel mladých ľudí v EÚ (vo veku od 0 do 19 rokov) 20 %, čiže klesol o 3 p. b. v porovnaní s podielom 23 % v roku 2001.
Najvyššie podiely osôb vo veku 65 rokov a viac na celkovú populáciu boli v Taliansku (23 %), Grécku, Fínsku, Portugalsku, Nemecku a Bulharsku (všetky po 22 %), pričom najnižšie boli v Írsku (14 %) a Luxembursku (15 %). V období rokov 2001 – 2020 bolo možné pozorovať nárast podielu osôb vo veku 65 rokov a viac vo všetkých členských štátoch, od najvyššieho vo Fínsku (+7 p. b.) po najnižší v Luxembursku (+1 p. b.).
Podiel osôb vo veku 80 a viac rokov sa vo všetkých členských štátoch medzi rokmi 2001 až 2020 zvýšil, s výnimkou Švédska, kde zostal konštantný (5 %). V niektorých členských štátoch sa tento podiel viac ako zdvojnásobil: v Litve a Chorvátsku z 2 % v roku 2001 na 6 % v roku 2020, v Rumunsku, Bulharsku a Slovinsku z 2 % v roku 2001 na 5 % v roku 2020.
Z hľadiska mladých ľudí, najvyšší podiel osôb mladších ako 20 rokov na celkovej populácii bol v Írsku (27 %), Francúzsku (24 %) a Švédsku (23 %), zatiaľ čo najnižší podiel bol zaznamenaný na Malte, v Taliansku a Nemecku (všetky po 18 %). V období rokov 2001 – 2020 bolo možné pozorovať pokles podielu mladých ľudí vo všetkých členských štátoch, od najvyššieho poklesu na Malte a na Cypre (-9 p. b.) po najnižší vo Švédsku (takmer -1 p. b.) a Belgicka ( -1 p. b.).
Úbytok mladých do 20 rokov
Podiel detí a dospievajúcich na populácií v EÚ sa za posledné dve desaťročia znížil. V roku 2020 malo 15 % populácie menej ako 14 rokov, v porovnaní so 17 % v roku 2001, čo predstavuje pokles o 2 percentuálne body (p. b.). V roku 2020 predstavoval podiel osôb vo veku od 15 do 19 rokov 5 % populácie EÚ, v porovnaní so 6 % v roku 2001, čiže prišlo k poklesu o 1 p. b..
V roku 2020 bol podiel detí mladších ako 14 rokov najvyšší v Írsku (20 %), Francúzsku a Švédsku (obidva štáty po 18 %) a najnižší v Taliansku a na Malte (13 %). V období rokov 2001 – 2020 bolo možné pozorovať pokles podielu osôb tejto vekovej skupiny vo všetkých členských štátoch, s najvyšším poklesom na Cypre a na Malte (obidva štáty po -6 p. b.).
Podiel osôb vo veku 15 až 19 rokov v roku 2020 bol najvyšší v Írsku, Francúzsku, Holandsku, Dánsku, na Cypre, vo Švédsku a Belgicku, vo všetkých s podielmi okolo 6 %. Najnižší podiel bol zaznamenaný na Malte (4 %). V období rokov 2001 – 2020 nastal pokles podielu osôb tejto vekovej skupiny vo všetkých členských štátoch, s výnimkou Dánska a Holandska, kde sa mierne zvýšil.
