Okres HUMENNÉ

Patrí medzi väčšie okresy Slovenska vďaka rozlohe 754 km2. Leží na severovýchode Slovenska. Na západe, severe a východe hraničí so 4 okresmi Prešovského kraja (Vranov nad Topľou, Stropkov, Medzilaborce a Snina) a na juhu s dvoma okresmi Košického kraja (Sobrance a Michalovce). Na severe, na úseku dlhom približne 4 km, ho ohraničuje štátna hranica s Poľskom.

Okres má členitý povrch. Na jeho území sa rozprestierajú Vihorlatské vrchy, Beskydské predhorie, Ondavská vrchovina a Laborecká vrchovina.
Najvyšším vrchom a zároveň najvyšším bodom územia je Vihorlat, týčiaci sa do výšky 1076 m nad morom.
Najnižšie je položený výtok Laborca z okresu v katastri obce Brekov – 130 m nad morom.
Väčšina územia patrí do teplej klimatickej oblasti, vyššie časti do mierne teplej a vrcholové časti Vihorlatu do chladnej klimatickej oblasti.
Najväčšou riekou pretekajúcou okresom je Laborec, do neho sa vlievajú Výrava, Udava a Cirocha. Západnou časťou okresu preteká Oľka a Ondavka.
Vo Vihorlate vzniklo zahradené jazero-Morské oko. V pôdnom kryte okresu prevažuje hnedá lesná pôda kambizem.
V západnej časti Vihorlatských vrchov sa na karbonátových horninách nachádza rendzina. Pozdĺž riek sa ťahajú pásy nivnej pôdy fluvizeme. Územie okresu je pomerne zalesnené.
V porastoch prevažujú bučiny, miestami so smrekovými ostrovmi. V najnižších polohách rastú aj duby a dubovo-hrabové lesy, nájdu sa aj borovice a iné dreviny. Vzácne druhy rastlín sa vyskytujú najmä v CHKO Vihorlat. Sú to kamzičník rakúsky, mliečivec alpínsky, vŕba sliezska, horec luskáčovitý, podbelica alpínska, kokorík praslenatý.
Faunu zastupujú živočíchy Východných a Západných Karpát, je tu viacero vzácnych druhov. Žije tu vlk dravý, rys ostrovid, mačka divá, jazvec lesný, vydra riečna, sova dlhochvostá, bocian čierny, krkavec čierny, z chrobákov fúzač alpský.
Na území okresu sú časti Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a Východné Karpaty.
Z maloplošných území sú tu 3 prírodné pamiatky: Čierny potok, Kamienka, Voniarsky jarok, 6 národných prírodných rezervácií: Humenská, Humenský Sokol, Iľovnica, Motrogon, Vihorlat, Vihorlatský prales a 2 prírodné rezervácie: Chlmecká skalka a Jasenovská bučina.

Hospodárstvo 
V štruktúre priemyselnej výroby okresu dominuje chemický priemysel. Najvýznamnejším závodom je Chemlon v Humennom, kde sa vyrábajú polyamidové a polyesterové vlákna. Ďalšie závody v okresnom meste: Chemes, ktorý sa orientuje na výrobu dusíka, technologických vôd a aj pančuchových nohavíc. Chiradelta dodáva stomatologické prístroje pre zdravotníctvo, prístroje pre všeobecnú medicínu a laboratórny nábytok. Zekon zhotovuje pracovné odevy. Potravinárske závody v Humennom reprezentujú: firma Mecom, zaoberajúca sa mäsiarskou výrobou, Podvihorlatské pekárne a cukrárne a Humenská mliekáreň. Približne na polovici osevných plôch sa vysievajú obilniny, najmä pšenica, jačmeň, raž a ovos. Po nich v poradí dôležitosti nasledujú krmoviny: ďatelina, ďatelinotrávy a kŕmna repa. Veľmi sa darí na severe okresu v pestovaní zemiakov a cukrovej repy. Vo všeobecnosti živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou. Dopravné podmienky v okrese sú podpriemerné. Z toho hľadiska najlepšie situované je okresné mesto, ktorým vedú aj najvýznamnejšie dopravné ťahy.

Humenné je vzdialené 78 km od Prešova a 508 km od Bratislavy. Z hľadiska cestovného ruchu a turizmu je najzaujímavejšie pohorie Vihorlat. Z kultúrno-historických pamiatok okresu vyniká pôvodne gotický kaštieľ v Humennom s expozíciami ľudovej architektúry v parku, Jasenovský a Brekovský hrad, ktoré mali v minulosti hlavne strážnu funkciu. 

Administratívny vývoj a štruktúra 
Celé územie dnešného okresu Humenné patrilo od 13. stor. do r. 1848 do Zemplínskej stolice, potom až do r. 1922 do Zemplínskej župy. Okres Humenné vznikol pri prvom administratívnom členení ČSR v r. 1923.
Jeho dnešné hranice sa od vtedajších líšia na viacerých miestach. Na severovýchode bol okres menší o územie 5 dnešných obcí (Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Papín, Nechválova Polianka a Zubné), na juhovýchode a na severozápade mu vtedy nepatrili dnešné obce Hrabovec nad Laborcom, Hrubov, Ruská Kajňa, Ruská Poruba, Závada, Prituľany a od r. 1925 ani Rohožník, Nižná Sitnica, Vyšná Sitnica a Košarovce.
Obsadenie časti východného Slovenska Maďarskom r. 1939 spôsobilo aj zmenu východných hraníc okresu Humenné, bola k nemu pričlenená západná časť okresu Snina.

V r. 1938-1945 bol okres Humenné súčasťou Šarišsko-zemplínskej župy. V roku 1949 sa hranice okresu vrátili do stavu z r. 1923-1938. Výnimkou bolo pričlenenie územia 6 obcí na severovýchode (Vyšná Jablonka, Nižná Jablonka, Papín, Nechválova, Polianka a Osadné).
Okres v r. 1949-1960 patril do Prešovského kraja.
Roku 1960 sa počet okresov redukoval a tým okresu Humenné pribudlo územie okresu Snina na východe, Medzilaborce na severe a časť okresu Stropkov na západe. Roku 1968 však územie bývalého okresu Stropkov a tiež územie 4 obcí bývalého okresu Medzilaborce (Závada, Ruská Poruba, Ruská Kajňa, Prituľany) okres Humenné stratil v prospech novovytvoreného okresu Vranov nad Topľou.

Okres Humenné je podľa počtu obyvateľov stredne veľkým okresom v rámci Slovenska. V rokoch 1869-1950 sa počet obyvateľov veľmi miernym tempom zvyšoval, v r. 1950-1991 sa však jeho počet zdvojnásobil. V okrese je 60 obcí, z toho 1 mesto – Humenné. Vo vidieckych sídlach žije 44 % obyvateľov okresu.