DOLNÝ ZEMPLÍN – v juhovýchodnom cípe Slovenska, leží tokajská vinohradnícka oblasť. Je to najmenšia a zároveň najatraktívnejšia vinohradnícka oblasť Slovenska. Patria do nej obce Malá Tŕňa, Veľká Tŕňa, Čerhov, Slovenské nové mesto, Bara, Černochov a Viničky.
Je to kraj rozsiahlych nížin s množstvom vodných plôch, riečných zákutí a vynikajúceho tokajského vína. Na hranici s Maďarskom vystupujú z Východoslovenskej nížiny Zemplínske vrchy, južné svahy ktorých sú osadené viničom už dve tisícročia.
Vinič tu začali pestovať už starí Rimania po tom, čo dobili Panóniu.Tokajská oblasť je jednou z mála oblastí na svete, kde možno dopestovať hrozno na výrobu prírodne sladkých vín. Počiatky pestovania viniča v oblasti sú známe z obdobia nadvlády Rímanov – vtedy bolo toto územie súčasťou Panónie. Po páde britského impéria pokračovali v pestovaní Slovania.
V roku 894 prišli na toto územie Maďari pod vedením Almusa a jeho syna Arpáda, našli tu už rozvinuté vinohradníctvo. Svedčí o tom podanie, podľa ktorého vojvodca Turkov hlási kniežaťu Arpádovi, že pri sútoku riek Bodrogu a Tisy našiel v okolitých svahoch prekrásne vinohrady. Uvádza sa, že pomenovanie obce a vrchu Tokaj je slovanského pôvodu. Odvodzuje sa od staroslovanského „Stokaj“. V prenesenom význame je to sútok dvoch riek t.j. Bodrogu a Tisy.
Nájazdom Tatárov v roku 1241 bol kraj vyľudnený a vinohrady zničené. Kráľ Béla IV. kolonizoval vyľudnený kraj Talianmi. Talianski osadníci sem priviezli nielen nové pestovateľské skúsenosti, ale aj základnú odrodu Furmint. Veľké zásluhy o rozvoj pestovania viniča v oblasti priznáva história aj kráľovi Matejovi Korvínovi (1458 – 1490).
V čase tureckých vojen a po dobytí územia Turkami v roku 1528 zostala oblasť 170 rokov pod tureckým panstvom. V tejto dobe sa pestovanie viniča v tokajskej oblasti podstatnejšie nerozširovalo, ale z tohto obdobia pochádza väčšina tokajských pivníc. Boli vybudované ako úkryty ľudí a majetku pred lúpežnými vojskami. Postupne sa zlepšuje technológia výroby tokajských vín a až v roku 1560 sa v latinsko-maďarskom slovníku Fabricia Balásza stretávame s termínom cibéby (hrozienka), ktoré sa za priaznivého počasia tvoria v tokajských odrodách napadnutých ušľachtilou plesňou Botritis cinerea Persoon.
Prvý Tokajský výber vyrobil Sepsi Laczko Maté. Na Veľkú noc v roku 1650 prekvapil vínom vyrobeným z cibéb manželku svojho zemepána Zuzanu Lórantffyovú – vdovu po kniežati Jurajovi Rákoczim I. Prvý zákon, ktorý sa týkal tokajskej oblasti, bol vydaný v roku 1655. Týmto zákonom sa nariaďovalo vyberanie cibéb na výrobu Tokajských výberov, čím bol daný základ technológie výroby tokajských vín.
Pamätihodná kapitola dejín Tokajského vína je spojená s menom Františka Rákocziho II..
Od kniežaťa boli pravidelne odosielané zásielky vína adresované na dvor kráľa Ľudovíta XIV. (1638 – 1715). Tokajské víno sa stalo obľúbeným nápojom aj cára Petra Veľkého a jeho nasledovníčky Kataríny. Všeobecne sa o tokajských vínach tvrdí, že majú liečivé účinky.
Vplyvom živého zahraničného záujmu v 18. storočí, Tokajské víno získalo na sláve nielen v Europe, ale aj v ostatných svetadieloch.
Kupovali ho aj ako liek UNIVERSALIS VERA MEDICINA na liečenie chudokrvnosti, malátnosti a nervových chorôb.
