Stručné informácie o dvoch častiach slovenského regiónu Zemplín

Všade na svete platí, že regióny (niekde pod inými označeniami) sú územia, na ktorom ľudí spájajú rovnaké zvyky, tradície, nárečie a kultúra. Kultúru tvoria zvyky, piesne, tance, kroje, nárečie, remeslá, spôsob stravovania a architektúra.

Regióny východného Slovenska:
Horný Zemplín
Dolný Zemplín
Šariš
Abov
Tatry
Zamagurie
Spiš
Gemer

HORNÝ ZEMPLÍN
Horný Zemplín Je najvýchodnejším regiónom Slovenska. Na severe hraničí s Poľskom, na východe s Ukrajinou. Tvoria ho okresy: Humenné, Medzilaborce, Snina, Vranov nad Topľou, čiastočne Michalovce.

Ľudová kultúra Horného Zemplína:
Tanec – pohyb, ktorý je organizovaný rytmom a podmienený hudbou. Typický tanec Horného Zemplína je ženská karička. Kroj tvorilo oplecko, lajblík a krátke sukne. V porovnaní s Dolným Zemplínom bol kroj jednoduchšie zdobený. Piesne boli prevažne v rusínskom jazyku.

Remeslá Horného Zemplína:
Medzi najrozšírenejšie remeslá patrili kováčstvo , drotárstvo, rozvinuté bolo i poľnohospodárstvo.

Spôsob stravovania na Hornom Zemplíne:
Spôsob stravovania bol striedmy, konzumovali väčšinou to, čo vypestovali na poli. Stravu dopĺňali pečeným chlebom a mliekom z doma chovaných hospodárskych zvierat. Typickým jedlom pre Horný Zemplín bola hubová mačanka a pečené pirohy z kyslého mlieka plnené zemiakmi.
Plynutím času sa strava prispôsobovala modernejším potravinám.

Architektúra Horného Zemplína:
V rámci architektúry Horného Zemplína sú najzaujímavejšie drevené kostolíky, ktoré sú národnými kultúrnymi pamiatkami. Obytné domy roľníkov boli stavané z hliny, dreva, kameňa a slamy. Najskromnejší dom bol tvorený jednou izbou, neskôr dom s tromi izbami.
Jeho jednotlivé miestnosti sú pozdĺžne v poradí : obývacia miestnosť ,predsieň a komora.
Maštaľ, šopa, chlievy a ostatné hospodárske stavby boli obyčajne spojene s ľudskými obydliami.

Prečo navštíviť Horný Zemplín:
Drugetovský kaštieľ a skanzen ľudovej architektúry v Humennom
Monastyr v Krásnom Brode
Drevené chrámy v Topoli, Šmigovci a Ulič-Krivom
Múzeum A. Warhola v Medzilaborciach

DOLNÝ ZEMPLÍN
Región Dolný Zemplín sa nachádza na juhovýchode Slovenska. Na východe hraničí s Ukrajinou a na juhu s Maďarskom.
Tvoria ho okresy : Michalovce, Trebišov a Sobrance.
Od Horného Zemplína ho oddeľujú Vihorlatské vrchy a od Abova Slánske vrchy.

Ľudová kultúra Dolného Zemplína:
Tanec čerkany
Prchoviansky čardáš (Parchovany)
Dupkaná polka (Rakovec nad Ondavou)
Kuri krik
chorovody

Ľudová kultúra Dolného Zemplína:
Kroj mužský: biele nohavice zdobené čiernou niťou, lajblíky zdobené farebnými výšivkami a farebnými gombíkmi, vyšívané košele, sárované čižmy s ostrohami.
Kroj ženský: krátke skladané sukne, 5 spodnice, oplecko, bohato zdobené lajblíky – vyšívané farebnými niťami.

Nárečie Dolného Zemplína:
Prízvuk nárečia sa kladie na predposlednú slabiku slova.
Dlhé samohlásky neexistujú.
Namiesto písmena ó alebo ô sa číta písmeno u, napríklad muj, vuz.
Namiesto písmena ď, ť sa používa písmeno c alebo dz, napr. v slove cicho, dzeci.

Remeslá Dolného Zemplína:
Medzi najrozšírenejšie remeslá patrili: kováčstvo, vinohradníctvo a hrnčiarstvo.
Charakteristická pre tento región je Pozdišovská keramika.

Spôsob stravovania Dolného Zemplína:
Keďže na tomto území bolo rozvinuté poľnohospodárstvo, ľudia sa živili tým, čo vypestovali na poliach. Boli to zväčša zemiaky, kapusta, cibuľa, koreňová zelenina.
Stravu spestrili párkrát do roka aj mäsom, ktoré si sami vyprodukovali. Domáce zvieratá však slúžili hlavne ako zdroj mlieka či vajec, keďže prevažovali kravy, sliepky, kačky či husi. Typické jedlo bolo varené pirohy z múky plnené slivkovým lekvárom.

Prečo navštíviť Dolný Zemplín:
Kaštieľ v Michalovciach
Hrady: Podčičva, Jasenov, Brekov, Viňansky hrad
Trebišovský kaštieľ
Praveké nálezisko v Moravanoch
Vinné jazero, Zemplínska Šírava