Okres MEDZILABORCE

Patrí medzi malé okresy Slovenska, má 427 km2, čo je o 200 km2 menej, ako je hodnota pre priemerný okres. Leží na severovýchode našej krajiny a je jedným zo štyroch okresov Slovenska, ktoré majú len dvoch domácich susedov.

Na východe hraničí s okresom Stropkov, na juhu s okresom Humenné.
Najdlhšia je severná hranica, ktorá je súčasne okresnou i štátnou hranicou s Poľskom. Územie celého okresu sa nachádza v jednom geomorfologickom celku. Je ním Laborecká vrchovina. Najvyšší bod okresu sa nachádza vo výške 850 m nad morom na chrbte, ktorý hraničí s Poľskom v katastri obce Svetlice.
Južne od severu sa územie znižuje a najnižšie je pri výtoku Laborca z okresu v katastri obce Brestov nad Laborcom, konkrétne 180 m nad morom.
Geologická stavba územia je pomerne jednotvárna. Prevahu v nej majú paleogénne flyšové súvrstvia s rozličným zastúpením vrstiev pieskovcov, ílovcov a slieňovcov. Podobné zloženie majú aj flyšové kriedové súvrstvia. Na dne širších dolín riek sú nivné usadeniny. Reliéf je typický pre flyšové pohoria. Na miestach s odolnejšími pieskovcami vyčnievajú chrbty. Tam, kde sú menej odolné ílovce a slieňovce, sú vodou vyhĺbené dlhé erózne brázdy.
Najvyššie položená pohraničná časť okresu patrí do chladnej klimatickej oblasti, nižšie položené územia do mierne teplej a najnižšie do teplej klimatickej oblasti. Priemerná ročná teplota je 7, 3 °C, úhrn priemerných ročných zrážok je 776 mm. V okrese pramení a aj cez neho preteká smerom od severu na juh rieka Laborec. Takmer rovnobežne s ňou tečie na západe Oľka a na východe Výrava, ktoré taktiež pramenia na území okresu, a to vo flyši, čo je príčinou ich malej vodnatosti. Okres preto trpí nedostatkom vody.

Prevládajúcim pôdnym typom je hnedá lesná pôda kambizem, len na širších úsekoch nív sa nachádza nivná pôda fluvizem a v eróziou postihnutých oblastiach dolín aj ilimerizovaná pôda luvizem. Doliny a erózne brázdy sú zväčša bez lesnej pokrývky. V existujúcich lesných porastoch výrazne prevládajú bukové lesy.
Najmä v pohraničnej oblasti v nich býva zastúpená jedľa, smrek a iné dreviny.

Najviac vzácnych rastlín sa nachádza v pohraničnej Chránenej krajinnej oblasti Východné Karpaty. Patrí medzi ne čemerica purpurová, iskerník karpatský, fialka dácka, zvonček jedľový, hadí mor ružový, perovník pštrosí, rebrovka rôznolistá.

Z väčšej zveri sa tu bežne vyskytuje diviak lesný, jeleň lesný, srnec lesný. Zo vzácnych druhov tu žije vlk dravý, rys ostrovid, kuna lesná a skalná, vydra riečna, sova dlhochvostá, haja červená.

Na územie okresu zasahuje Chránená krajinná oblasť Východné Karpaty.
Prevažne v rámci nej nájdeme aj maloplošné chránené územia okresu, a to 1 národnú prírodnú rezerváciu: Palotskú jedlinu a 5 prírodných rezervácií: Beskyd, Haburské rašelinisko, Jarčiská, Mokré lúky pod Čertižným, Pod Demjatou.

Hospodárstvo 
Je veľmi málo rozvinuté. V Medzilaborciach je prevádzka na výrobu brúseného skla, svietidiel a krištáľu. Strojársky podnik Transporta produkuje dopravné zariadenia a ich súčasti. Z celkovej výmery poľnohospodárskej pôdy pripadajú dve pätiny na ornú pôdu. Približne na polovici osevných plôch sa sejú obilniny, a to jačmeň, pšenica a raž. Významné je pestovanie zemiakov a krmovín, pestuje sa aj ľan a ovos. V skladbe lúk a pasienkov prevládajú pasienky, ktorých rozloha je takmer trikrát väčšia ako rozloha lúk. Nemalá produkcia je aj v ťažbe dreva. Živočíšna výroba prevláda nad rastlinnou najmä vďaka chovu hovädzieho dobytka. Podmienky pre dopravu sú v okrese nedostačujúce. Napriek relatívne dlhým hraniciam s Poľskou republikou nie je v okrese hraničný priechod. Komunikácie v okrese majú len regionálny význam.
Medzilaborce sú od Prešova vzdialené 89 km a od Bratislavy 519 km.
Z hľadiska cestovného ruchu nemá okres najpriaznivejšie podmienky. Napriek pekným prírodným scenériám a kultúrnohistorickým pamiatkam (Chrám sv. Bazila Veľkého, pravoslávny kostol, Múzeum moderného umenia Andyho Warhola) mu takmer úplne chýba infraštruktúra.

Administratívny vývoj a štruktúra 
Územie okresu Medzilaborce patrilo od 13. storočia do roku 1848 do Zemplínskej stolice, neskôr do roku 1922 do Zemplínskej župy. Okres Medzilaborce bol vytvorený roku 1923 krátko po vzniku ČSR. V porovnaní s dnešným bol väčší na západe a na juhu, severná a východná hranica boli zhodné s dnešnými. Na západe doň patrili dnešné obce Vladiča, Miková, Malá Poľana, Havaj, Bystrá, Varechovce, Makovce a Staškovce, na juhu Závada, Ruská Poruba, Prituľany, Ruská Kajňa, Hrubov a Hrabovec nad Laborcom. Do roku 1928 bol okres súčasťou Košickej župy, v rokoch 1938 – 1945 patril do Šarišsko – zemplínskej župy a v rokoch 1949 – 1960 do Prešovského kraja.

Rok 1960 znamenal zánik okresu Medzilaborce. Celé jeho územie bolo pričlenené k okresu Humenné.
Roku 1968, keď na Slovensku pribudlo 5 nových okresov, územie 8 obcí na západe (Vladiča, Miková, Malá Poľana, Havaj, Bystrá, Varechovce, Makovce a Staškovce) pripadlo novému okresu Svidník a územie 4 obcí na juhozápade (Závada, Ruská Poruba, Prituľany a Ruská Kajňa) novému okresu Vranov nad Topľou.

V okrese Medzilaborce je 23 obcí, z toho 1 mesto – Medzilaborce.
Vo vidieckych sídlach žije 49 % obyvateľov okresu, čo je o 6 % viac ako je slovenský priemer. Viac ako 2000 obyvateľov nemá ani jedna vidiecka obec v okrese. Podľa počtu obyvateľov je okres Medzilaborce najmenším okresom Slovenska a nedosahuje ani pätinu hodnoty pre priemerne veľký okres. Hustota obyvateľstva je tu taktiež najnižšia, na 1 km2 tu žije v priemere o 80 obyvateľov menej ako je celoslovenský priemer. Laborecká vrchovina je osídlená rovnomerne riedko, v okresnom meste žije až 51, 6 % obyvateľov. V rokoch 1869 – 1950 počet obyvateľov mierne rástol, po ňom nasledovalo obdobie dodnes trvajúceho mierneho poklesu. Aj vekovú štruktúru obyvateľstva má okres Medzilaborce veľmi nepriaznivú.
Podiel obyvateľstva v predproduktívnom veku je tu veľmi nízky, najnižší v kraji, naopak podiel obyvateľov v poproduktívnom veku je veľmi vysoký, najväčší v kraji a štvrtý najväčší na Slovensku.