Mesto TREBIŠOV

TREBIŠOV – mesto dolného Zemplína, sa rozprestiera v juhozápadnej časti Východoslovenskej nížiny, na rozhraní Trebišovskej tabule a Ondavskej vrchoviny. Nachádza sa v nadmorskej výške 109 m zväčša na pravom brehu potoka Trnávka, prítoku Ondavy. Prvá písomná zmienka o Trebišove je z roku 1254.

V tom čase bol Trebišov spolu s hradom Parič vo vlastníctve šľachtica Andronika z Trebišova, ktorý bol synom grófa Parisa, jeho osídlenie je však staršieho dáta.
Už v eneolite tu žili ľudia bukovohorskej kultúry a z doby bronzovej sú známe kostrové hroby z lokality Kovaľka.

Slovanské osídlenie potvrdzuje osada s cenným nálezom symetrickej radlice. Roku 1319 daroval uhorský kráľ Karol Róbert z Anjou hradné panstvo Trebišov Drugethovcom.

 Od roku 1343 bol opäť Trebišov pod vládou kráľovskej rodiny, ktorá ho v roku 1387 darovala šľachticovi Petrovi z Perína. Perényiovcom patrilo trebišovské panstvo 180 rokov.
 Po bitke pri Moháči (1526) prešlo panstvo opäť do rúk Drugethovcov.
Menil sa aj názov mesta – Terebes, Felse Terebes, Trebissou a Trebišov.
 V 14. – 15. storočí sa v Trebišove konalo niekoľko župných zhromaždení. Na jednom z nich v novembri 1454 dohodli spoločný postup proti bratríkom. Obmedzené mestské práva dostal Trebišov v roku 1439, vyvíjal sa však až po novovek ako poddanské mestečko.
 Od r. 1502 do r. 1530 tu v novozaloženom kláštore pôsobili Paulíni.V 16. storočí boli aj vlastníkmi obce.
 Sto rokov po zrušení (r. 1630) bol kláštor v čase protireformácie obnovený.
Hrad Parič odolal útokom krýmských Tatárov (1566), ale v roku 1620 si ho podmanilo vojsko Gabriela Bethlena.
 V roku 1686 ho kuruci pod vedením Imricha Thôkôliho vyhodili do vzduchu.
Nevyužívaný hrad majitelia Csákyovci r.1786 rozobrali a kameň použili na výstavbu blízkeho kaštieľa.
 Rodina Andrássyovcov zdedila kaštieľ v roku 1838, pričom vlastnili 61 % pôdy v trebišovskom chotári.

V roku 1876 sa Trebišov stal sídlom služnovského obvodu a spoločnosti pre reguláciu horného toku Bodrogu. Na železnicu bol napojený v roku 1871.
Koncom 19. storočia došlo k početným vysťahovaleckým vlnám z mesta a okolia. Hospodársky život podporovala tunajšia lokalizácia cukrovaru (1911-1912) a elektrárne (1911).

Po vzniku ČSR sa stal Trebišov v roku 1919 sídlom Zemplínskej župy a od roku 1929 sídlom okresu.

V súčasnosti patrí Trebišov s 22 100 obyvateľmi medzi menšie okresné mestá.
Významné miesto v kultúrnom živote mesta zaujímajú stále expozície Zemplínskeho múzea v Trebišove. Zaujímavou je krajská expozícia histórie poľnohospodárstva na východnom Slovensku a expozícia tokajského vinohradníctva.
Návštevníkom mesta slúžia hotely Zemplín a Tokaj.

Okres Trebišov je prevažne poľnohospodársky kraj.
Dominantami sú úrodné lány, ovocné sady, zelené záhrady, lužné lesy s prírodnými rezerváciami a malebné pahorkatiny so scenériou Slanských vrchov, ktoré poskytujú možnosti pre rekreáciu a oddych. Súčasťou regiónu je tokajská vinohradnícka oblasť, ktorá má vynikajúce vína najvyššej kvality.

Kultúrno-historické pamiatky tvoria súčasť národného kultúrneho dedičstva.
V Trebišove sa nachádza kaštieľ postavený Grófom Imrichom Csákym v roku 1786 v neskorobarokovom slohu, ktorý potom prebudovala rodina Andrassyovcov (momentálne slúži ako vlastivedné múzeum).
Gotický kostol s neskoršou barokovou úpravou, postavený pred rokom 1404.
Hrad Parič a panstvo dostali po magistrovi Michalovi z rodu Aba (1280) Drugethovci (1319).
Ochotnícke divadlo má v Trebišove bohatú tradíciu. Dlhé roky šíril slávu trebišovského ochotníckeho divadla divadelný súbor Potravinár. Je potešiteľné, že na túto tradíciu plynule nadviazal ochotnícky divadelný súbor, ktorý nesie názov Divadlo „G“.

Svoje sídlo tu majú dve gymnáziá, Obchodná akadémia, Stredná priemyselná škola potravinárska, Dievčenská odborná škola, SOU strojárske, Základná umelecká škola a 6 základných škôl. Všešportový areál s dvoma trávnatými ihriskami, letnými kúpaliskami a krytou plavárňou, nový zimný štadión, športová hala, ale i 2 súkromné fitness-centrá poskytujú dostatok možností – športového vyžitia, nielen pre miestnych obyvateľov, ale i pre obyvateľov zo širokého okolia.

Kraj: Košický kraj
Počet obyvateľov: 22 342
Nadmorská výška: 109 m
Rozloha mesta: 62,50 km2
Poloha mesta: šírka – 48o 39´, dĺžka – 21o 43´