Mesto HANUŠOVCE NAD TOPĽOU

HANUŠOVCE NAD TOPĽOU – sú druhým mestom vranovského okresu. Historicky podľa administratívno-správneho členenia patrili Hanušovce vždy k Šarišu, ktorý sa do ranofeudálneho uhorského štátu včlenil v 2. polovici 11. storočia. Hanušovce nad Topľou sa nachádzajú v severovýchodnej časti Slovenska v údolí rieky Tople.

Katastrálne územie má rozlohu 14,3 km. Najnižšia nadmorská výška je na brehu Tople pri sútoku s Voľanským potokom (Lužiny) 158 m.n.m.
Stred obce sa nachádza v nadmorskej výške 190 m.n.m. a najvyšším bodom v chotári je lokalita pod Stavencom na úpätí Slánskych vrchov 455 m.n.m. C
Chotár Hanušoviec odvodňuje rieka Topľa s prítokmi Hlibovec, Hrabovec, Hanušovský a Medziansky potok. Z hľadiska klímy patrí toto územie do teplej, mierne vlhkej oblasti s chladnou zimou a do oblasti mierne teplej, mierne vlhkej, vrchovinovej (Slánske vrchy).
Z geomorfologického hľadiska je územie obce súčasťou Beskydského predhoria, jeho časti – Hanušovskej pahorkatiny.
Okrajovo sem zasahujú Slánske vrchy, ktoré sa tiahnú na juhozápad od mesta.

– Počet obyvateľov: 3 591
– Nadmorská výška: 190 m. n. m.
– Rozloha: 1430 ha
– Najstaršou listinou o majetko-právnych záležitostiach z oblasti Šariša je donačná listina Ondreja II. z roku 1212. (V 13. storočí patrila značná časť majetkov v južnom Šariši Abovcom. – Týkalo sa to aj územia, na ktorom vznikli Hanušovce.)
– Prvým šoltýsom Hanušoviec sa stal Hanus, richtárom bol ešte aj v roku 1333.
– Od mena sa spravidla odvodzuje odvodzuje názov mesta.
– Názov Hanušovce môže byť odvodený aj od pomenovania rehoľného rádu johanitov (r. 1332 – villa Hanusfalva, 1355 – villa Johanis).

Koncom 16. storočia sa Hanušovce radili k stredne veľkým mestečkám.
Získali právo na konanie troch výročných jarmokov (na Svätého Ducha, sv. Kozmu a Damiána a na Všetkých svätých). Od roku 1635 pribudli ďalšie tri jarmoky, na Troch kráľov, sv. Tibercia mučeníka a sv. Ladislava kráľa.
V stredoveku sa obyvatelia zaoberali najmä roľníctvom, neskôr aj remeslami, ako napríklad kováčstvu a obuvníctvu. Čo sa vzdelanosti týka, je významná informácia o hanušovskom humanistickom gymnáziu z rokov 1630 – 1717. 17. a 18. storočie boli poznamenané protihabsburskými povstaniami v boji o uhorský trón.

V roku 1831 zasiahla obec Hanušovce cholerová epidémia,
tá bola jedným zo sprievodných znakov a príčin roľníckeho povstania. V 2. polovici 19. storočia nadobudli Hanušovce významnejšie postavenie z pohľadu štátnej správy, stali sa jedným zo sídiel obvodu Topľanského slúžnovského úradu. Začiatkom 20. storočia boli Hanušovce malým šarišským mestečkom, v ktorom žilo asi 1200 obyvateľov. V obci sídlil poštový úrad, cirkevné školy (rímskokatolícka, evanjelická, židovská), stáli tu dva kostoly, dve fary a židovská synagóga. Prevládala tu tradícia trhov.
Cez rieku Topľa bol v 1. tretine 19. storočia postavený drevený, grodzinský most, mohutné majstrovské dielo v dĺžke asi 90 metrov. Most bol zničený koncom 2. svetovej vojny.

V obci Hanušovce bola v roku 1934 slávnostne otvorená Sokolovňa a v roku 1935 vybudovaná meštianska škola, malo to dobrý vplyv na rozvoj kultúry.

Železničná trať znamenala pre obyvateľstvo výhodnú pracovnú príležitosť,
pre iných nútené práce. V okolí sa nachádzali tri pracovné tábory.
Počas druhej svetovej vojny, boli do koncentračných táborov odvlečení mnohí príslušníci židovskej komunity. Vyvrcholil protifašistický odboj a činnosť partizánov v lete 1944, pred vypuknutím Slovenského národného povstania. Poškodený bol železničný viadukt a zničené drevené cestné mosty, v meste požiarom bolo poškodených niekoľko domov.

K oslobodeniu Hanušoviec došlo 19. januára 1945, keď k Hanušovciam prenikli jednotky 107. streleckého zboru genpor. D.V.Gordejeva.


Hanušovce nad Topľou:
– Obec bola založená na zákupnom práve po r.1312, spomína sa od r. 1332, keď dostala výsady zemepanského mestečka a trhové právo.
– Obyvatelia boli hlavne roľníci a remeselníci.
– Kostol ranogotický, v 18.stor. zbarokizovaný, v r. 1924 obnovený, kamenná krstiteľnica z 15.stor.
– Kaštieľ renesančný z r. 1564 s neskoršími úpravami. – Kaštieľ renesančno-barokový z polovice 18.stor., štvorvežový s arkádami, na fasáde barokové štukové ornamenty, barokové mreže na oknách (dnes v ňom sídli vlastivedné múzeum).
– Kostol klasicistický z r. 1783, empirovo upravený v r.1820.


Hanušovský viadukt je vzácnou technickou pamiatkou. Patrí k najväčším v strednej Európe. Jeho zvláštnosťou je oblúk.
– V chotári je sírnatý minerálny prameň.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.