Hrady na Zemplíne

Zemplínske hrady, respektíve v mnohých prípadoch už len ich zrúcaniny zostali v celom regióne, ako dôkazy o tom, že v minulosti bol Zemplín, alebo Zemplínska župa dôležitou súčasťou priestoru v tej časti územia, kde sa pretínali v rôznych časových obdobiach hranice viacerých štátnych, národných alebo územno-správnych celkov.

Hrad Jasenov

Hrad Jasenov – zrúcaniny nad obcou Jasenov dnes miestna časť Humenného. Hrad na zalesnenom 392 m vysokom vrchu pravdepodobne postavený v 13. stor. po tatárskom vpáde Pečeňovcami, strážil cestu z juhu na sever. V 15. stor. bol opevnený a v 16. stor. tam razili Drugethovci falošné peniaze. Mincmajstra Mikuláša, ktorý viedol falšovateľskú dielňu, popravili v Prešove. Za protihabsburských povstaní dal hrad J. Rákoczi zbúrať.
Na podnet grófa Andrássyho bola rozpadajúca sa ruina začiatkom 20. storočia konzervovaná, zastrešili viaceré objekty a upevnili vstupnú časť.

Michalovský hrad – typ vodného hradu na Laborci. Bol založený v 11. stor.(1056) Michalom, synom palatina Rajnolda. Tvorila ho gotická bloková stavba s vežami chrániaca cestu a most cez Laborec. Začiatkom 17. stor. bol prestavaný na kaštieľ ktorý má dnešnú podobu z 19. storočia.

Hrad Parič – zrúcanina vodného hradu v Trebišove, v anglickom parku pri kaštieli. Postavený v 13. stor. ako nížinná pevnosť. Miesto zasadnutia uhorského snemu po bitke pri Moháči. Zničený bol Thökölyho vojskom roku 1686 a odvtedy pustol. Roku 1786 gróf Imrich Csáky dal postaviť z materiálu opusteného hradu nový kaštieľ.

 

Hrad Tibava – sa nachádzal na vápencovom brale nad obcou Podhoroď severovýchodne od Sobraniec. Vybudovaný bol v 13. stor a mal strážnu funkciu. V roku 1715 ho zbúrali. Hrad Kamenec – je ruinou a vypína sa nad obcou Veľký Kamenec juhovýchodne od Stredy nad Bodrogom. Postavili ho Bakšovci v 13. stor. V roku 1458 bol svedkom uzavretia mierovej zmluvy.

Hrad Bačkov – (607 m n. m.) jeho ruiny zarastené lesom a krikmi sa čnejú na skalnatom kopci nad krásnym údolím severozápadne od Sečoviec, nad dedinou Bačkov. Nachádzal sa na mieste pôvodného hradu Purustyán, ktorý bol postavený po tatárskom vpáde a zanikol po roku 1355. Bačkov v 17 stor. patril Bocskayovcom a Rákocziovcom, ktorí boli jeho poslednými majiteľmi, pretože cisárske vojská ho zbúrali.

Brekovský hrad – (338 m n. m.) zrúcanina sa vypína na strmejšom andezitovom výbežku Klokočín (338 m) nad Laborcom, priamo nad rovnomennou obcou na ceste medzi Strážskym a Humenným. Hrad pochádza z prelomu 13. a 14. storočí ako pevnosť zanikol koncom 17. storočia. V roku 1446 došlo pod hradom k bitke medzi uhorským kráľom Matejom Korvínom a poľským kráľom Kazimírom 1, v ktorej Matej Korvín zvíťazil. Pôvodne patril hrad kráľovi, neskôr boli jeho majiteľmi Petényiovci, Drugethovci a iní. Bol viackrát zničený. Chránil obchodnú cestu z Potisia do Haliče. Zachovala sa z neho mohutná vstupná veža, niekoľko miestností a zvyšky múrov.

Mal strážiť dôležitú obchodnú cestu.

Hrad Čičva – v katastri obce Sedliská, 8 km severovýchodne od Vranova nad Topľou. Postavený v 13. stor. ako strážny hrad obchodnej cesty. Prvá písomná zmienka o ňom je z roku 1270. Viackrát bol prestavaný. Za Drugethovcov v 16. stor. sa na hrade konali stoličné zhromaždenia. Bol tam umiestnený archív Zemplínskej stolice, ale aj jej väzenie. Imrich Thököly nielenže hrad dobyl roku 1684, ale v Košiciach dal popraviť hradného pána Žigmunda Drugetha – posledného mužského potomka najmocnejšieho feudálneho rodu, ktorý tu v kraji vládol skoro štyri storočia.
Po potlačení stavovského povstania bol na cisársky príkaz v roku 1711 zbúraný.