HUMENNÉ – Pred vyše 250 rokmi, v roku 1764, bol v obci Nová Sedlica v okrese Snina postavený drevený kostolík zasvätený sv. Michalovi archanjelovi. V rokoch 1972 – 1974 bol premiestnený do Humenného. Je najstarším a najvýznamnejším objektom Expozície ľudovej architektúry a bývania Vihorlatského múzea v Humennom. Jeho súčasťou je pôvodný barokový ikonostas.
Expozícia ľudovej architektúry a bývania (skanzen), sprístupnená v roku 1983, je súčasťou Vihorlatského múzea v Humennom. Areál s rozlohou takmer dva hektáre sa nachádza v tesnej blízkosti centra mesta. Štrnásť objektov reprezentuje tradičnú architektúru severovýchodnej časti Slovenska (okresy Humenné, Snina a Medzilaborce). Z typologického hľadiska sú tu zastúpené najmä obytné, obytno- hospodárske a hospodárske stavby. Tradičnú sakrálnu architektúru zastupuje drevený kostolík sv. Michala archanjela z Novej Sedlice.
Kostolík bol v pôvodnej lokalite postavený pred 250 rokmi, v roku 1764, v čase panovania Márie Terézie. Datovanie možno určiť zo znakov gréckej alfabety, ktoré sú vyryté nad vstupnými dverami kostolíka. V obci Nová Sedlica bol kostolík situovaný na vyvýšenine v blízkosti terajšieho cintorína. Vplyvom času a klimatických podmienok bol na prelome šesťdesiatych a sedemdesiatych rokov vo veľmi zlom technickom stave. Z tohto dôvodu sa veriaci rozhodli postaviť si nový murovaný chrám. Riešením uchovania pôvodného dreveného kostolíka bolo jeho premiestnenie do Humenného v rokoch 1972 – 1974. Pôvodne gréckokatolícky chrám je v súlade s cirkevným kánonom aj dnes orientovaný pozdĺžnou osou v smere východ – západ, pričom oltárna časť (svätyňa) je na východnej strane. Po transfere do Humenného bol jediným chrámom humenskej pravoslávnej cirkevnej obce. V súčasnosti sa v ňom konajú príležitostné obrady niekoľkokrát v roku.
Z architektonického hľadiska ide o zrubovú stavbu na kamennej podmurovke s drevenou šindľovou strechou. Hlavným stavebným materiálom zrubu je jedľové drevo. Krov a strešné šindle sú zo smrekového dreva, pričom všetky konštrukčné prvky boli pôvodne spájané iba drevenými klinmi. Nad každým z trojice vnútorných priestorov je veža ukončená železným krížom. Najvyššia sa nachádza nad vstupnou časťou, ľudovo nazývanou babinec. Nad ním je situované medzipodlažie, tzv. chórus, z ktorého je možné po rebríku vystúpiť do zvonice. Najväčším priestorom pre laikov je centrálne umiestnená chrámová loď. Priestor pre kňaza, svätyňa, je od ostatných častí oddelený pôvodným barokovým ikonostasom. Podstatnú časť svätyne chrámu zaberá originálny oltár, tiež nazývaný prestol. Má štvorcový pôdorys, pričom všetky štyri steny pod oltárnou doskou sú zdobené obrazmi spojenými s obetovaním. Oltár zakrýva baldachýn podopretý štyrmi stĺpmi, ktoré sú zdobené motívmi viniča. Zadnú zvislú stenu oltára nad úrovňou oltárnej dosky pokrýva obraz znázorňujúci korunovanie Panny Márie. Na prestole je umiestnená polychrómovaná schránka na uschovanie posvätených darov.
Ikonostas bol reštaurovaný v čase transferu kostolíka.
Predstavuje najvýraznejšie architektonicky a výtvarne zdobený prvok interiéru. Precízna polychrómovaná drevorezba okolo jednotlivých ikon znásobuje celkový estetický výraz ikonostasu. Ikony sú usporiadané do niekoľkých významovo nadväzujúcich, nad sebou usporiadaných radov. Veľkosťou dominantné sú hlavné ikony v dolnej polovici ikonostasu. Sú to ikony (zľava) sv. Mikuláš, Bohorodička a Kristus – učiteľ. Úplne napravo, na mieste, ktoré má byť obsadené patrónom chrámu je momentálne umiestnená ikona Bohorodičky. Patrón, sv. archanjel Michal, sa nachádza v tesnej blízkosti na južnej stene chrámu. Miesto pod hlavnými ikonami v tomto chráme vypĺňajú ikony svätých. Hlavné ikony sú po bokoch oddelené diakonskými dverami a centrálne umiestnenými cárskymi dverami. Tie sú zdobené drevorezbou a portrétmi starozákonných prorokov. Nad nimi sa nachádza Mandylion a jediná replika v tomto ikonostase, Posledná večera. Po oboch stranách ju obklopuje tzv. prázdnikový rad. Ide o dvanásť štvorcových ikon menšieho formátu, ktoré zobrazujú najvýznamnejšie cirkevné sviatky. Z nich šestica, naľavo od stredu, je venovaná sviatkom Matky Božej a šesť ikon je venovaných sviatkom Ježiša Krista. Nad ikonou Poslednej večere sa v prostriedku ďalšieho radu, nazývaného aj Deesis, nachádza veľká ikona Krista – Pantokratora, ktorú po oboch stranách obklopujú ikony dvanástich apoštolov. Nad Deesisom v celej šírke uzatvára ikonostas tzv. starozákonný rad, obsahujúci ikony významných postáv Starého zákona. V dvanástich medailónoch menších rozmerov je zobrazených dvanásť postáv v rôznych kompozíciách. V tomto rade miesto vo zvislej osi patrí monogramu Ježiša Krista, resp. Isusa Christa, vyjadrenému v znakoch gréckej alfabety. Najvyššie umiestnenou je samostatná ikona Umučenia Pána.
Kostolík s novou strechou
V roku 2013 bola na kostolíku realizovaná komplexná oprava strechy. Nutnosť takéhoto zásahu vyplynula z pôsobenia času, poveternostných vplyvov i parazitujúcich machov a lišajníkov najmä na severnej strane objektu. Práce zahŕňali kompletnú výmenu šindľovej krytiny, strešných lát a poškodenej časti krovu, pričom sa kopíroval pôvodný tvar strechy. Bolo potrebné vymeniť cca. 450 m2 strešnej krytiny, pričom práce prebiehali aj na najvyššej veži vo výške 18 m nad zemou. Strešnú krytinu tvorili štiepané drevené šindle zo smrekového dreva. Najzložitejšou časťou opravy boli tri značne členené vežičky kostolíka. Náročnosť prác znásobili ozdobné ukončenia niektorých radov šindľov, ktoré ostali zachované. Po montážnych prácach dostala krytina ochranný náter. V rámci projektu bola realizovaná aj komplexná impregnácia kostolíka eliminujúca pôsobenie drevokazného hmyzu. Práce trvajúce päť mesiacov, ako i nákup materiálu v roku 2012, boli realizované s finančnou podporou Ministerstva kultúry SR.
„Nová Sedlica v skanzene“
Už tri roky sú pracovníkmi múzea pripravované podujatia, pri ktorých cieľovú skupinu tvoria najmä rodáci a obyvatelia pôvodných lokalít jednotlivých objektov umiestnených v skanzene. Cyklus podujatí začal v roku 2011. „Nová Sedlica v skanzene“ bola venovaná drevenému kostolíku sv Michala archanjela. Medzi návštevníkmi nechýbali obyvatelia pokrstení práve v tomto chráme v čase, keď ešte dotváral kolorit pôvodnej obce. Pravoslávna bohoslužba, kultúrny program a nostalgické spomienky umocnili význam podujatia. Pri tejto príležitosti bol v centre obce inštalovaný informačný panel o kostolíku a možnostiach jeho návštevy. Sprievodnou aktivitou bola výstava portrétov akademického maliara Juraja Kresilu. Jeho kresby zvečnili tváre klientov Zariadenia pre seniorov v Novej Sedlici i obyvateľov obce.
Najväčší zbierkový predmet Vihorlatského múzea, drevený kostolík sv. Michala archanjela z Novej Sedlice, je nielen obrovským lákadlom pre domácich a zahraničných návštevníkov.
Je názornou ukážkou usilovnosti, zručnosti a umu našich predkov. Aj po dvesto päťdesiatich rokoch slúži popri prezentačnom aj pôvodnému účelu, cirkevným bohoslužbám a obradom. Teraz po dosiahnutí štvrtiny tisícročia veríme, že aj v ďalších desaťročiach a stáročiach existencie kostolík ostane v centre záujmu verejnosti, ktorá si ctí odkazy svojich predkov.
Autor: Mgr. Jozef Fundák
Etnograf Vihorlatského múzea v Humennom
