BUKOVSKÉ VRCHY

Bukovské vrchy sú krajinný celok Polonín, pohorie rozprestierajúce sa na severovýchode Slovenska na hraniciach s Poľskom a Ukrajinou. Veľkú časť Bukovských vrchov tvorí Národný park Poloniny.

Umiestnenie v Karpatoch
Bukovské vrchy sú na západe ohraničené Laboreckou vrchovinou, na juhu Beskydským predhorím, na východe štátnou hranicou s Ukrajinou a na severe štátnou hranicou s Poľskom.

Geológia
Územie Bukovských vrchov je budované vonkajším flyšom (Duklianska jednotka), ktorý tu nadobúda mohutný pieskovcový vývoj. Odolné pieskovcové vrstvy tvoria horské chrbty, v menej odolných ílovcových vrstvách vznikli depresie ako napr. Ruská kotlina, Runinská kotlina, Uličská kotlina a Sedlická kotlina.
Pohraničný chrbát od Ruského sedla vytvára mohutnú hradbu, ktorej nadmorské výšky sa pohybujú nad 1 000 metrov nad morom. Z hlavného hrebeňa vybiehajú rázsochy, ktoré sú oddelené brázdami. V ílovcovo – pieskovcových súvrstviach sú časté zosuvy.
Pohorie sa delí na dve sústavy – Bukovce na severe a Nastaz na juhu.

Vodstvo
Východné svahy Bukovských vrchov odvodňujú riečky Ulička a Ublianka, ktoré ústia do Uhu na Ukrajine. Južné svahy odvodňuje Cirocha, ktorá pri Humennom ústí do Laborca.

Vrcholy Bukovských vrchov: najvyšším vrcholom Bukovských vrchov je Kremenec (1 221 m n. m.).

Flóra a fauna

Flóra
Podnebie územia je pomerne teplé a vlhké. Bukovské vrchy sú súvisle porastené zachovalými čistými bučinami, ktoré vo vyšších polohách a na severných expozíciách striedajú jedľovo – bukové porasty s pralesným charakterom. Práve v Bukovských vrchoch je najväčší počet pralesov na Slovensku.
K najvýznamnejším aj z medzinárodného pohľadu patrí prales Stužica, ktorý sa rozprestiera v hlbokej doline okolo Stužickej rieky na rozhraní Slovenska, Poľska a Ukrajiny, ďalej pralesy Havešová nad obcou Kalná Roztoka, Stakčínska Roztoka a Rožok.
Južné úpätie hôr lemujú dubovo – bukové porasty. Pre Poloniny sú typické horské lúky – poloniny, ktoré sa nachádzajú na hlavných hrebeňoch.
Rastú tu aj viaceré endemity. Medzi najvzácnejšie patria iskerník karpatský, hadomor ružový, klinček bradatý, fialka dácka, mliečnik Sojákov.
Celkovo bolo zaznamenaných 1 010 druhov vyšších rastlín, 342 druhov machorastov, 210 druhov lišajníkov a 1 207 druhov húb. Významné sú práve početné porasty vzácnych húb a zvažuje sa ich ochrana. Sú na predbežnom zozname UNESCO.

Fauna
V Bukovských vrchoch bolo zistených 4 488 druhov bezstavovcov, 293 druhov stavovcov, z toho 19 rýb, 13 obojživelníkov, 8 plazov, 198 vtákov a 55 cicavcov, napríklad medveď hnedý, rys ostrovid a vlk obyčajný.
V Bukovských vrchoch prebehol úspešný návrat najväčšieho cicavca Európy – zubra európskeho – do voľnej prírody. Z Poľska sem občas preniká los mokraďový.

Obyvateľstvo
Oblasť Bukovských vrchov patrí medzi najneskôr a najmenej osídlené oblasti Slovenska. Veľkú časť obyvateľstva Bukovských vrchov tvoria príslušníci Rusínskej menšiny – Rusíni (Rusnáci).
Prevažnú časť v tomto regióne predstavujú Rusíni východnejšej rečovej orientácie – Pujďaki, kým v Laboreckej vrchovine dominujú skôr Pijďaki.
Najdominantnejšími náboženstvami v regióne sú gréckokatolícke a pravoslávne.

Turistika a zaujímavosti
Oblasť Bukovských vrchov je ideálna pre vyznávačov aktívneho alternatívneho trávenia voľného času. Sú tu výborné terény na turistiku – predovšetkým hlavný hrebeň, cykloturistiku či na hubárčenie.

Súčasťou územia sú fascinujúce drevené kostolíky.
Predovšetkým tie v Topoli (vznik v roku 1650), Uličskom Krivom (1718), Ruskom Potoku (1740), Kalnej Roztoke (1839) a Jalovej (1792) patria medzi unikáty nielen exteriérom, ale aj interiérom, ktorý je zdobený ikonami a ikonostasmi.

V osemdesiatych rokoch 20. storočia bola postavená vodná nádrž Starina, ktorá slúži ako zásobáreň pitnej vody. Kvôli stavbe bolo zlikvidovaných 7 obcí a ich obyvatelia boli vysťahovaní.

28. júna 2007 bolo na konferencii Výboru Svetového dedičstva UNESCO na zasadnutí v novozélandskom Christchurchu rozhodnuté o zápise pralesa Stužica spolu s pralesmi Havešová a Rožok v Poloninách a Kyjovského pralesa v pohorí Vihorlatské vrchy do Svetového zoznamu kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO.
Časti Bukovských vrchov sa tak zaradili do spoločnosti takých významných prírodných pamiatok ako Yellowstonský národný park a Grand Canyon v USA, Sagarmatha v Himalájach či Kilimandžáro v Afrike.
Strediskom a východiskom do okolia je okresné mesto Snina.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.