MEDZILABORCE – najznámejší horský masív v oblasti horného Laborca – Laboreckej vrchoviny spájaný predovšetkým s mestom Medzilaborce nesie názov Kamjata. Výrazne pretiahnutý, takmer celý prevažne bukom zalesnený, masív Kamjany začína severne od obce Krásny Brod stúpaním na kótu Kameň (433 m n. m.).
Kóta s výraznou pieskovcovou skalou je všeobecne známa pod menom Čertov kameň.
Hrebeň potom pokračuje dlhým pozvoľným stúpaním severným smerom až po najvyšší bod na kóte Brúsy (683 m n. m.) v katastrálnom území Borova.
V tejto najvyššej hrebeňovej časti je povrch tvorený početnými kamennými balvanmi a niekoľkými výraznými skalnými útvarmi. Horský hrebeň ďalej potom k severu náhle klesá a končí sa v juhozápadnej časti územia obce Habura.
Z geologického hľadiska Kamjanu budujú výlučne flyšové horniny (pieskovce, zlepence, ílovce, ílovité bridlice…) vrchnej kriedy a paleogénu (druhohory a staršie treťohory). Z tohto materiálu sú tvorené aj pieskovcové skaly.
Pomenovanie masívu Kamenná (v reči Rusínov Kamjana) je zjavne odvodené od množstva tu sa vyskytujúcich kamenných balvanov a ojedinelých skalných útvarov, ktoré sa len veľmi vzácne vyskytujú na území flyšových hornín Laboreckej vrchoviny.
Masív Kamjany v dĺžke okolo 9 km zasahuje do katastrálnych území 6 obcí.
V súvislosti s budovaním jednotnej sústavy chránených území členských krajín Európskej únie (tzv. NATURA 2000 ) bola Kamjana na výmere 867 ha z dôvodu ochrany biotopov európskeho významu navrhnutá za chránené územie európskeho významu (SKUEV0043 Kamenná).
Čertov kameň poskytuje turistom nádherný výhľad na okolitý kraj i samotné mesto Medzilaborce. Pieskovcová skala je vyhľadávaná zvlášť pre vyrytý reliéf hlavy čerta z roku 1994. Na vrchole skaly je osadená plechová tabuľa s erbom obce Krásny Brod.
Západne od skaly sa nachádza chata, slúžiaca ako prístrešok. Pod Čertovým kameňom je možné v teréne objaviť stopy po úzkokoľajke z medzivojnového obdobia, ktorá slúžila na dopravu dreva z okolitých lesov.
Legenda o kameni – viaže sa k nemu stará rusínska legenda, ktorá súvisí s neďalekým baziliánskym kláštorom – monastierom v Krásnom Brode. Podľa nej sa na cirkevný sviatok Pokrov svätej Bohorodičky zišlo v monastieri veľa pútnikov. Pútnici sa modlili k zázračnej ikone Bohorodičky, pričom ich modlitby bolo počuť v širokom okolí. Modlitby začuli čerti, a preto sa rozhodli monastier zničiť. Zišli sa pri obrovskom balvane, ktorým chceli tento čin spáchať. Nesúc ho hustými lesmi, iba neďaleko od monastiera v Krásnom Brode, presne o polnoci zakikiríkal kohút. Sila čertov náhle ochabla a veľký balvan ich privalil.
Hoci sa to stalo už dávno, dodnes pod kameňom počuť čertov stonať.
Kameň v literatúre – tému Čertovho kameňa spracovali v literatúre viacerí autori. Snáď ako prvý ju využil v roku 1926 Dionýz Zubrickij v Almanachu pismennikov Podkarpatskoj Rusi. Téma zaujala i rodákov z „kraja pid Kamjanou“.
Napríklad Andrej Koman z Krásneho Brodu, ktorý vyštudoval teológiu a neskôr, ako mnoho iných sa v čase 1. Československej republiky vysťahoval do Ameriky a tam aj zomrel. Vo svojich listoch sa domov často vracal v spomienkach k rodnému kraju. Na základe ľudovej legendy napísal v rodnom jazyku prekrásnu veršovanú baladu Skazka o kameni. Balada má 27 veršov a začína slovami:
„Strčala pipočka, dym sa iz nej valiv, dido skazku kazav, nas moroz prochodyv.
Skazkami bohaty našy Podbeskidy, v každom seli najdeš tomu jasny slidy…“.
